Mesačné archívy: september 2014

Ego v športe

 Na turnajoch niekedy počúvam poznámky typu „nemá žiadne ego,… turnaj mu posilnil ego,… s takým egom nemôže prehrať, a pod.“  Z podobných komentárov sa mi zdá, že mnohí športoví fanúšikovia presne nevedia, čo tento výraz znamená. Pojem ego pochádza z psychoanalýzy, ktorá rozdeľuje duševný svet na tri sféry – id, ego a superego. V skratke povedané id  je nevedomie s pudmi, inštinktmi a spomienkami, s ktorými človek nechce mať nič spoločné. Ego je súhrn predstáv, ktoré má človek o sebe a superego je ideál toho, akým chce byť. Je jasné, že medzi egom a superegom nie je súhra, pretože človek nie je nikdy so sebou spokojný, pokiaľ má vysoké superego ( napr. keď podáme slabý výkon, hanbíme sa za to). Na druhej strane, kto nemá vysoké superego, nikam ho to neženie a je sám so sebou spokojný.

 Viacerí šampióni hovoria, že príliš vysoké ego (superego) je prekážkou k dobrým výkonom. Jaromír Jágr, kapitán českej hokejovej reprezentácie, raz po nevydarenom zápase na majstrovstvách sveta, vyhlásil „musíme si přestat honit ego a jít do toho s pokorou“. Výkony sa zlepšili a českí hokejisti na MS v Rakúsku získali zlaté medaily. Pomohlo im, že skrotili vlastné ego? V  ázijských školách bojového umenia sa kladie dôraz na cvičenia, ktorými sa pestuje pokora. Majstri prišli na to, že pokoru treba cvičiť, preto učitelia vyžadujú pokoru nielen u začiatočníkov, ale aj u majstrov. Čím vyššie majstrovstvo, tým vyššie pokušenie byť opantaný vlastným egom.

Príliš vysoké ego sa prejavuje suverénnym vystupovaním, prehliadaním slabších, v prípade neúspechu sa vina kladie na druhých. Žiaľ, dnes tieto prejavy pozorujeme už u najmladších športovcov. Rodičia posilňujú sebavedomie detí luxusnom vecí, ktorými ich obklopujú: značkové oblečenie, najnovší smartphone, voziť sa v skvelom aute …   Ego je vždy posilnené, ak výchádza lepšie v porovnaní s druhými, inými slovami “mať viac alebo mať niečo lepšie než druhí”. Ak to človek so silným egom nemá, cíti sa bezcenne a prežíva debakel.

Predstavme si dvoch rekreačných tenistov ako si idú zahrať zápas. Ako to už býva,  v hre je osobná prestíž a silné ego oboch aktérov. Jeden sa privezie na Audi 8 a druhý na Škode Superb. Kto z nich asi vyhrá zápas? Ja si myslím, že ten, ktorý príde na zápas pešo :-)

Tréneri: Mladá krv či staré pušky?

Moji rodičia boli učiteľmi telesnej výchovy na vysokej škole a súčasne trénermi zjazdového lyžovania. Priviedli ma k mnohým športom, z ktorých napokon zvíťazilo, čuduj sa svete, zjazdové lyžovanie. Keď som v 25 zavesil ako pretekár lyže na klinec, ďalších desať rokov som trénerčil. Mal som príležitosť spolupracovať s  mnohými úspešnými či menej úspešnými trénermi ako pretekár aj ako psychológ. Niektorí tréneri ma posunuli vyššie po športovej alebo ľudskej stránke a rád na nich spomínam. Na niektorých trénerov by som najradšej zabudol. Dá sa povedať, že poznám trénerské remeslo z najrôznejších pohľadov.

Psychologický výskum vlastností úspešných profesionálnych trénerov uskutočnený v USA ukázal nadpriemerné skóre v nasledujúcich vlastnostiach: orientácia na úspech, sebadisciplína, organizácia osobného života, plánovitosť, dobrosrdečnosť, zodpovednosť, schopnosť prijať spoločenské normy, kontrola vlastného správania pod stresom, schopnosť dať dôveru, vodcovstvo, autoritatívnosť, schopnosť poučiť sa z chýb, emocionálna zrelosť, zmysel pre realitu, schopnosť vyjadriť agresivitu prijateľným spôsobom, sebavzdelávanie a pružné využívanie poznatkov, psychologický odhad na ľudí a trpezlivosť. Zaujímavé je, že trpezlivosť sa ukázala ako najfrekventovanejšia vlastnosť úspešných trénerov. Ďalší výskum sa sústredil na role, ktoré tréner zastáva. Zistilo sa, že tréner má ovládať rolu motivátora, psychológa, pedagóga, stratéga, športového odborníka, menežéra a radcu. Zdá sa, že tréner je „dievčaťom pre všetko“, čo najmä v našich končinách platí v plnej miere.

Ako psychológ nachádzam veľké rozdiely v tom, do akej miery tréneri rozumejú svojim zverencom, či ich dokážu namotivovať na tvrdý tréning, ukľudniť alebo vyhecovať pred štartom, či sa vzdelávajú a sledujú nové trendy, či sa dohovoria po anglicky a budujú si kontakty v zahraničí, ako dokážu spolupracovať s rodičmi. To všetko pridáva alebo uberá trénerské body. Trénerské remeslo je drina na plný úväzok s malou šancou na bingo v lotérii. Je to remeslo, ktoré je u nás podceňované a neadekvátne zaplatené. Niet sa čo čudovať, že najúspešnejšími trénermi vo vrcholovom športe sú často rodičia, ktorí trénujú vlastné deti (trénersko-rodičovský model), prípadne sú v pozíciach športových menežérov svojich detí (menežersko-rodičovský model). Poznáme u nás aj iný model?

V trénerskom remesle sa dá hovoriť o  typoch vhodných pre prácu s rôznymi cieľovými skupinami. Typ vhodný pre prácu s deťmi so silným opatrovateľským inštinktom, typ vhodný pre dospievajúcu mládež, ktorý dokáže pracovať s rebelskou psychikou tínedžerov, tréner pre vrcholový šport, ktorý má schopnosť zvládnuť „ponorku“ na dlhých turné, tréner vhodný na dlhodobé budovanie výkonnosti cez viac vekových kategórií, menežérsky typ vhodný pre reprezentáciu alebo na post šéf-trénera. Niektorí tréneri lepšie rozumejú mužskej psychike, iní sa lepšie vyznajú v ženskej duši. Čo z toho vychádza? Asi neexistuje tréner, ktorý by vedel zvládnuť všetko. Lepšie je vytypovať si trénera na základe cieľovej skupiny.

Pre začínajúcich trénerov je dôležité zvládnuť obdobie prechodu z pretekárskej kariéry na pozíciu trénera. Každý vrcholový športovec je prirodzene zameraný na sebarozvoj, kým v trénerskej profesii treba v prvom rade vnímať a chápať zverencov. Tréneri, ktorí športovcom neustále pripomínajú „ako to sami robili v časoch svojej pretekárskej slávy“ toho veľa nedokážu. Chybou je aj časté zdôrazňovanie vlastnej superiority a „mladým to ukazovať na ihrisku“. Takéto postupy motivačne nefungujú a dôkaz vidíme v tom, že športové hviezdy, česť výnimkám,  nehviezdia ako tréneri. Potreby športovca dobre vystihuje tento výrok mladého hráča: „Pre mňa sú dôležité tri veci. Aby mi tréner veril, aby vedel, čo vo mne je a aby to dokázal zo mňa dostať“.

U starých pušiek po dlhých rokoch ťažkej trénerskej práce je typickým stavom únava a vyhorenie (burn-out syndrom). Počul som od trénerov, ktorí absolvovali na nemenovanom športovom gymnáziu so svojimi žiakmi cestu od piateho ročníka až po maturitu, že tých osem rokov sa už nedá zopakovať. Vraj v sebe nenachádzajú silu ani elán na zopakovanie tejto cesty s ďalšou generáciou. Možno už ani nerozumejú nastupujúcej generácii, ktorá to chce robiť po novom. Psychohygienická zásada hovorí, že najlepší  je v tomto prípade dostatočný oddych a pouvažovať o zmene zamestnania. Mne desať trénerských rokov stačilo a práve totálna zmena mi dodala novú energiu, nápady a elán. Druhou možnosťou je dlhodobý oddych a počkať si, kým nepríde nová chuť. 

 Často sa pozornosť v športe sústreďuje na chémiu vzťahu tréner – športovec. Jedna psychologická štúdia s olympijskými medailistami po ukončení ich kariéry ukázala, že olympionici spätne hodnotili u svojich trénerov ako najdôležitejšie tri komponenty vo vzájomnom vzťahu (3C): vzájomnú blízkosť (closeness), spoločnú oddanosť rovnakému cieľu (commitment) a schopnosť dopĺňať sa navzájom (complementarity). Každý tréner pracuje na zdokonaľovaní technických, kondičných a taktických parametrov výkonu, ale súčasne aj s psychikou každého športovca, ktorú sa snaží vedome či nevedome posilňovať. Od kvalitného vzťahu do veľkej miery závisí, či športovec bude mentálne odolný a zrelý na výkonnostné pokroky. Ak tréner verí v športový potenciál , preleje sa viera do sebadôvery športovca a ten dokáže ľahšie realizovať to, čo má natrénované. Predvedené výkony zasa motivujú trénera k ďalšej práci. To je pozitívny kruh spolupráce.

Rady na výber trénera

  1. Pri výbere trénera uvažujte najskôr o tom, aké sú vaše športové ciele. 
  2. Vyberte si trénera, ktorý vidí u každého športovca jeho špecifický športový potenciál a snaží sa ho rozvíjať. 
  3. Zistite si, aké má tréner krédo či súbor zásad, ale aj referencie z jeho predchádzajucej práce. 
  4. Niekedy je vhodná niekoľkomesačná spolupráca „na skúšku“. Všímajte si, či spolupráca bude fungovať na princípe 3C. 
  5. Dobrý tréner vedie športovcov k víťazstvám, ale aj k prekonávaniu prekážok a výkonnostných kríz. 
  6. Vyberte si trénera, ktorý pripravuje svojich zverencov nielen na víťazstvá v športe,
    ale aj v živote.