Mesačné archívy: október 2014

Projekcia v športe

V súčasnom športe rodičia postávajú pri športoviskách a nervózne sledujú svoje deti na tréningoch či zápasoch. Namiesto toho, aby normálne trávili čas vo svojej práci, radšej žijú potrebami svojich detí. Vozia deti na tréningy a zápasy, sledujú a hodnotia ich výkonnosť (hoci by to mal robiť tréner). Hovoria „chceme vidieť, že bojuje… šport stojí veľa peňazí, nech to má nejaký výsledok… má za vzor Nadala, tak nech sa snaží ako on, a pod.“  Rodičia dávajú najavo, že im ide predovšetkým o úspešnosť ich detí. Ide viac o víťazstvá než o zážitky, viac o sebaprekonávanie než o zdravie, viac o bojovnosť než o priateľstvá. Hoci šport by mal poskytovať rozmanité hodnoty, mnohí rodičia sa sústredia len na tie, ktoré sú spojené s úspechmi. Šport tak stráca na atraktivite pre väčšinu detí, pretože víťaz môže byť vždy len jeden. Je riziko, že pri takejto atmosfére po pár rokoch mnoho detí povie „dosť“ !

Projekcia je premietanie vlastných ambícií, cieľov a túžob na niekoho iného. Môže to byť v rôznom kontexte, napr. fanúšik môže premietať svoje ambície na obľúbeného hráča, učiteľ na nadaného žiaka, tréner na najšikovnejšieho zverenca. V športe najčastejšie premietajú svoje ambície rodičia na deti.  Ak rodič v minulosti v športe neuspel, nenaplnené túžby často vkladá do dieťaťa. Projekcia je vždy podfarbená silnými emóciami a obsahuje istú dávku idealizácie a sebaklamu. Inými slovami, dieťa sa zdá byť rodičovi šikovnejšie než v skutočnosti je. Potom je rodič veľmi sklamaný, ak výkony dieťaťa nenaplnili jeho zidealizovanú predstavu. Problémy s projekciou sú dva: 1) úspechy dieťaťa sú pre rodiča vždy  dôležitejšie než jeho zážitky,  2) rodič prestáva rozlišovať medzi vlastnými emóciami a emóciami dieťaťa. Preto by sa mal rodič vždy pýtať: Čím je šport užitočný pre moje dieťa? Prečo ho chce vlastne robiť? Aké sú jeho zážitky? Dostáva v športe to, čo potrebuje pre život? 

Keďže ide o všeobecne známy psychologický problém výchovy športovcov,  v pokrokovejších krajinách našli spôsoby ako tento jav kompenzovať.  Napr. v Česku poriadajú tematické semináre pre rodičov ako vychovávať deti v športe. Medzinárodná tenisová federácia (ITF) vydala súbor rád a odporúčaní s názvom Ako byť lepším tenisovým rodičom

Zaujímavý úkaz som videl pred rokmi na tenisovom turnaji mladších žiakov v Bratislave. Usporiadateľ náhodou kvôli stiesneným priestorom určil pravidlo, že rodičia nesmú ostávať počas zápasov v hale. Rodičia teda postávali vonku pri bufetoch, pofajčievali a čakali. Zmena správania detí na kurtoch bola neuveriteľná! Vládla tam bojovnosť, sebaprekonávanie, ale aj uznanlivosť k súperovi. 

Slovenské príslovie hovorí: Kto nevidel, ten nepochopí :-)

neuspech