Mesačné archívy: január 2015

Hokejová doba bronzová

 Zase môžme chvíľu lietať vo svetových výšinách! Priznávam sa, že ma úspech dvadsiatky tiež dostal. Videl som zápas o bronz so Švedmi v priamom prenose, viac kupujem noviny a sledujem správy. Zaujímavé je sledovať rojenie oslavných článkov, komentárov, šotov a tweetov. A možno prídu aj relácie a dokumenty, ale tých už bude menej, pretože analýzy a následné poučenia nie sú našou silnou stránkou. Tiež zdvorilo odmietam dávať psychologické komentáre do médií, kde zostrihajú vyjadrenie na jednu-dve vety (nechám to radšej na tých, ktorí sú za to zaplatení), ale pozastavím sa pri poznámke jedného deníka, že „teraz žijeme v dobe bronzovej“. Tak ma napadlo, či bez občasného športového úspechu by sme nežili v dobe kamennej.

V minulosti sa v športovej psychológii nosil dosť neskromný názor, že vrcholový výkon je najmä „o hlave“ a my psychológovia máme spoľahlivé metódy ako vyrobiť „víťaznú myseľ šampióna“. Moderná športová psychológia už nenosí ružové okuliare a dobre vie, že zázraky sa nekonajú. Za päťdesiat rokov svojej existencie (The International Society of Sport Psychology ISSP má tento rok guľaté výročie) dospela k systemickému pohľadu na výkon ako na súhru a výslednicu mnohých faktorov. Najspoľahlivejšie je pracovať na viacerých faktoroch odrazu a tímovo na všetkých úrovniach. Spätne je pomerne ľahké určiť, čo viedlo k úspechu či neúspechu, naplánovanie systematických krokov k trvalým úspechom je oveľa ťažšie. Česi si na šampionáte vylámali zuby nielen na nás, ale aj na iných a na nete môžme nájsť fundovaný názor hokejového rodiča na túto tému.

Naši politici (možno budú mať raz za to postavené kamenné pomníky), ale aj športoví mecenáši a iní mocipáni sa vo VIPkách asi utvrdzujú v tom, že za športovými úspechmi treba hľadať stále zázraky. Ako inak si vysvetliť, že pred jednou olympiádou sa zaplatilo za služby numerológovi alebo že v extraligovom futbalovom klube postavili kaplnku, kde sa treba modliť k víťazstvám. Za 25 rokov psychologickej práce mám skúsenosti v spolupráci so športovcami, trénermi, rodičmi a rozhodcami. Z odborných kuloárov viem, že v pokrokových krajinách berú názory psychológov aj hore. Napríklad v Austrálii pracovali športoví psychológovia s čelnými funkcionármi pred LOH v Sydney,  v Číne vytvorili štvorročný celonárodný program prípravy športovcov pred LOH. Ich výsledky a pozitívny  dopad na spoločnosť sú dobre známe. Naši najvyšší športoví vládcovia ale žijú „niekde inde“. Tak sa pýtam, dokedy budeme v našom športe žiť striedavo v dobe kamennej a bronzovej?

Pred pár rokmi som robil polročný výskum v teréne s cieľom zvýšiť výkonovú motiváciu hráčov v dvoch mládežníckych tímoch nášho popredného hokejového klubu. V prvých mesiacoch išlo všetko dobre, tréneri boli motivovaní, akceptovali psychologické odporúčania a motivácia hráčov sa začala zlepšovať. Odrazu sa zo dňa na deň zmenil majiteľ klubu, a ten sa nepostaral o vytvorenie pravidiel fungovania klubu (najmä ohľadom prestupov, pracovných kompetencií, odmeňovania a vzájomnej komunikácie). Za tri týždne bolo po motivácii. Rodičia zobrali najlepších hráčov do iných klubov, jeden tréner dal výpoveď. Nemalo zmysel pokračovať, výskum som musel ukončiť pre „nekontrolované výskumné podmienky“ a bolo treba začať odznova a inde.

hokej- bronz MS 20