Mesačné archívy: február 2015

Stres trochu inak

Stres sa v spoločnosti dlhodobo vníma negatívne a lekári nás vytrvalo presviedčajú o škodlivých dôsledkoch stresu na ľudské zdravie. Civilizačné choroby ako infarkt, cukrovka, žalúdočné vredy, obezita, herpes a mnohé iné sú spájané s prežívaním stresu. Človeku, ktorý sa každodennému stresu nedokáže vyhnúť, môže z tohto faktu ostať nevoľno. Dokonca aj počítač mi trikrát zamrzol pri písaní týchto riadkov.

Šport obsahuje rôzne záťažové momenty, ktoré vyvolávajú psychický stres, preto športoví psychológovia majú stres vo svojej agende a sliedia po každej novej informácii. Zhrňme si to, čo už vieme: stres je typicky spojený s negatívnym prežívaním (distres), iba zriedkavo je vnímaný pozitívne (eustres). Typické sú intenzívne reakcie útoku, úteku alebo úľaku. Stresové podnety sa nazývajú stresory (napr. fyzikálny, sociálny, časový, zdravotný či klimatický) a od ich povahy odvíjame stratégie zvládania stresu (stres-menežment). Najhoršie pôsobí kumulovaný stres. Predstavte si, že ráno vám hriankovač vyrazil poistky, vydesený kocúr ušiel do záhrady, pri jeho naháňaní ste stratili mobil a cestou do práce ste ešte uviazli v dopravnej zápche. Keď sa na vás šéf rozkričal, prečo ste mu nedali včas vedieť kde ste, tresli ste mu dverami pred nosom a bolo po prémiách. Neovládli ste sa. Na vine bol kumulovaný stres. Nečudo, že na stres sa pozeráme negatívne.

Ale dlhodobý výskum v USA na reprezentačnej vzorke tridsaťtisíc osôb ukázal prevratný poznatok: stres je zdraviu prospešný! Zisťovalo sa nielen množstvo prežívaného stresu (veľa – stredne – málo), ale aj subjektívne presvedčenie skúmaných osôb, či stres vnímajú ako zdraviu škodlivý alebo nie. Zdravotné záznamy vyhodnotené po ôsmych rokoch sledovania ukázali, že najlepšie dopadla z hľadiska predčasných úmrtí skupina „máme veľa stresu, ale nie je to pre zdravie škodlivé“. Najhoršia bola skupina „máme veľa stresu a je to pre zdravie škodlivé“, ale ani skupina „málo stresu“ nevyšla lepšie v porovnaní s prvou skupinou. Subjektívne presvedčenie, že “stres je škodlivý pre zdravie” ako samostatný rizikový faktor sa v rebríčku príčin predčasného úmrtia umiestnil na 15. mieste (dokonca pred rakovinou kože, HIV/AIDS a samovraždou).

Prirodzene sa zisťovalo, prečo ľudia, ktorí majú veľa stresu a dokážu ho prežívať pozitívne, ostávajú zdraví? V rámci výskumu na Harvardskej univerzite vytvorili stresujúcu situáciu (mentálny výkon pred kritickým publikom), kde experimentálnu skupinu dopredu psychologicky pripravili tak, aby dokázala stres brať pozitívne oproti kontrolnej skupine bez prípravy. Fyziologické záznamy prežívania stresu boli signifikantne lepšie u exprimentálnej skupiny: srdečná činnosť bola síce rovnako intenzívna, ale pravidelnejšia, cievy prepúšťali viac krvi do organizmu, ale svaly ostávali relaxované. Zaujímavá bola prítomnosť neurohormónu oxytocín, ktorý je podobne ako adrenalín, vyplavovaný počas stresovej reakcie do krvi . Zvýšený oxytocín vyvoláva u ľudí potrebu intenzívnejšieho sociálneho kontaktu a vzájomnej starostlivosti. Znamená to, že správny hormonálny kokteil dokáže optimalizovať sociálne správanie v stresových situáciach? Možno zaujímavý námet na ďalší výskum, ale kým budeme vedieť viac, nebojme sa stresu!

stres-management

Ty si zviera!

 Keď športovec začuje túto poznámku, poteší sa. Znamená to, že bojuje ako zviera, vydrží ako zviera, ide za korisťou ako zviera… Ľudia zo športového prostredia oceňujú takéto kvality, pretože šport je svojím spôsobom bojom o prežitie. Ale v škole a doma (ešte stále) nás učia pravý opak, že máme byť slušní, vychovaní, ohľaduplní. Je teda namieste pýtať sa, či je možné prepojenie medzi jedným a druhým.

Pod vrstvou kultúrnych vzorcov správania má človek geneticky zakódované biologické inštinkty, ktoré umožňovali našim predchodcom prežitie  v divočine. Neuropsychológ Glass hovorí o troch biologických imperatívoch, ktoré tvoria základ motivácie prežitia. Imperatív teritoriality súvisí so získaním teritória ako zdroja potravy a domova, imperatív dominancie poháňa k čo najlepšiemu postaveniu vo vnútrodruhovej hierarchii a imperatív sexuality sa týka možnosti optimálneho sexuálneho výberu. 

 Inštinktívna výbava je prepojená s extrémnymi emóciami, ktoré pomáhajú aktivizovať útočné alebo obranné správanie. Ide najmä o emócie hnevu a strachu, ktorými vyjadrujeme dominanciu alebo podrobenie sa v určitej situácii. V zvieracej ríši sa reči tela učia už mláďatá. V športe je ovládanie reči tela jednou zo základných techník mentálneho tréningu. Komplexná schopnosť zvíťaziť alebo zničiť súpera sa označuje termínom killer-instinct .

Zdá sa, že v situáciach životného ohrozenia sa človek dokáže správať ako zviera. Prispôsobuje sa  situácii tak, aby prežil, k čomu treba určité fyzické aj psychické schopnosti. Šport nám k tomuto rozvoju poskytuje príležitosti.  Dá sa povedať, že v športe každý môže objaviť v sebe zviera. Na druhej strane v športe musia existovať pravidlá, ktoré nás nútia, aby sme toto zviera krotili a kultivovali. Potom sa dá hovoriť o športovej kultúre.

futbal3