Mesačné archívy: marec 2015

Motivácia a pohyb

Oblasť motivácie je spojená s pohybom nielen etymologicky (movere = pohybovať sa), ale aj definíciou “je to činnosť alebo pohyb smerujúci k určitému cieľu alebo naplneniu určitej potreby.” Motivácia patrí medzi najfrekventovanejšie témy psychológie. Každý zamestnávateľ by chcel mať motivovaných zamestnancov, každý rodič by chcel dieťa nasmerovať v živote k niečomu užitočnému a každý tréner by chcel mať športovcov túžiacich po výsledkoch.

Ak surfujeme na internete alebo zájdeme do kníhkupectva, nájdeme mnoho receptov ako si zlepšiť motiváciu: od príbehov zázračne motivovaných ľudí cez motivačné videá až k ponuke rôznych školení a seminárov. Hoci ponuka možností  je veľká, motivovaných ľudí nepribúda, skôr naopak. Mládež chce byť v pohode (je to in), staršie generácie pracujú viac zo zvyku než s radosťou. Zdá sa, že zo života sa vytráca radosť.  V športe si motiváciu hľadá každý sám, prípadne odkukáva jeden od druhého, aký motivačný trik kde komu zafungoval. Ale nie je to také jednoduché. 

Motivácia je vysoko individuálna záležitosť, ktorá sa mení nielen od človeka k človeku, ale aj s vekom a životnou situáciou. Stačí ochorieť a motivácia sa razom úplne zmení. Je zaujímavé, že dobre funguje motivácia u detí, čo je spojené s prirodzeným procesom objavovania. Dieťa stále objavuje niečo nové a preto ho život baví. Učí sa novým veciam pomocou hry a zábavy, ale potrebuje aj zážitok výnimočnosti. Podľa niektorých výskumov je motivácia u detí viazaná predovšetkým na pocit víťazstva.

Psychológovia pri vysvetľovaní motivácie najčastejšie vychádzajú z teórie potrieb. Všetci máme v živote potreby a pokiaľ je určitá potreba neuspokojená, máme tendenciu konať smerom k jej uspokojeniu (ak máme hlad, hľadáme možnosť nasýtenia sa, ak máme sedavé zamestnanie, chce sa nám pohybovať, atď). Abraham Maslow, zakladateľ tejto klasickej teórie, chápal potreby ako hierarchicky usporiadanú pyramídu, kde v dolných poschodiach sú základné fyziologické potreby a vo vyšších sú typicky ľudské a jedinečné potreby. Podľa tejto teórie máme tendenciu uspokojovať si najskôr základné potreby, až potom prichádzajú na rad vyššie. Ale pôsobí tu aj pravidlo kompenzácie: ak si nemôžeme z nejakých dôvodov určitú potrebu uspokojiť , máme tendenciu uspokojiť sa náhradnou potrebou.

maslow_hierarchia_-potrieb

Domnievam sa, že medzi základnými, tzv. fyziologickými potrebami chýba potreba pohybu. Dokážeme vydržať deň bez jedla alebo pol dňa bez vody, ale vydržíme čo len hodinu bez najmenšieho pohybu? Pozrime sa, čo hovoria moderné výskumy:

V jednom psychologickom experimente boli skúmané osoby vystavené dlhodobej senzorickej deprivácii (izolácia od zmyslových vnemov) a už po niekoľkých hodinách sa u mnohých začali prejavovať nepríjemné pocity a halucinácie, že viacerí z probandov požiadali o preradenie do kontrolnej skupiny, kde sa “manuálne pracovalo bez nároku na honorár” než by pokračovali ďalej v  skupine “dlhodobej nečinnosti za honorár” .  Neuropsychológ Wolpert na výskumoch mozgovej činnosti u nižších, vyšších živočíchov, aj u ľudí dokazuje, že hlavnou funkciou mozgu je vytváranie a udržiavanie komplexných pohybov . Nejde len o pohyby spojené s premiestňovaním sa, ale o špecifické svalové aktivity potrebné pri akejkoľvek činnosti, napr. pri slovnej komunikácii musí fungovať komplexná motorika hlasiviek, úst a jazyka, pri písaní jemná motorika prstov, a pod. Hovorí, že pokiaľ je motorická činnosť obmedzovaná alebo znemožnená, mozog začína degenerovať.

Tieto výskumy jasne hovoria o význame pohybu a športu nielen pre fyzické, ale najmä pre psychické zdravie. Pravidelným a zmysluplným športovaním sa nielen udržiavame, aby sme duševne nezdegenerovali, ale zároveň ide o prevenciu, aby sme neskĺzli ku kompenzačným potrebám nižšej kvality (stereotypné činnosti, rôzne závislosti, a pod ). Tak športujme, je to zdravé pre telo, aj pre mozog!

pohyb a zdravie-5pohyb a zdravieOLY2004-CANOE-KAYAK-TRAINING

pohyb a jogapohyb a zdravie-3pohyb a zdravie-1