Mesačné archívy: apríl 2015

Plná koncentrácia sa vyplatí!

Výborným predjedlom pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji je finále českej extraligy. Séria medzi Třincom a Litvínovom sa včera dramaticky posunula do rozhodujúceho siedmeho zápasu a je jasné, že pri tak vyrovnaných súperoch o celkovom víťazovi rozhodnú detaily. A pôjde aj o koncentráciu.

Hokej je najrýchlejšia kolektívna hra, kde rozhodujú momenty. Pokiaľ hráčovi myseľ blúdi sem a tam, spravidla robí chyby, jeho rozhodnutia nie sú optimálne, čím ponúka šance súperovi alebo prepasie tie vlastné. Tréneri aj hráči určite poznajú zlaté pravidlo koncentrácie “byť tu a teraz!”  Ale typické je, že ak mužstvu ide o prežitie, disponuje vyššou prirodzenou koncentráciou než súper. Litvínov už mal dva mečboly a “mohol” byť celkovým víťazom, kým Třinec teraz “musel” vyhrať, pokiaľ chcel prežiť. Prirodzene sa koncentrácia tímu a každého hráča zvýšila na maximum.

V súčasnej praxi je vidieť, že mnohí tréneri vytvárajú na hráčov každodenný tlak prežitia (ak nezahráš, hrozí ti výpoveď) a napokon ten istý postup uplatňujú aj majitelia klubov na tréneroch (štatistika zo slovenskej futbalovej extraligy hovorí, že priemerná “životnosť” trénera v jednom klube je pol roka!). Atmosféra strachu síce môže vybudiť výkony na maximum (a možno vleje aj adrenalín do žíl), ale je to krátkodobé riešenie. Ako negatívny dôsledok je rozleptávanie súdržnosti tímu a vzájomnej dôvery medzi hráčmi, trénermi a  vedením.  Okrem toho sústavný tlak zhora vyvoláva potrebu úniku a odreagovania sa (prípady gamblerstva, alkoholizmu, výtržností a pod).

Oveľa lepšie je koncentráciu budovať systematickým tréningom. Je to síce práca na dlhé roky (podobne ako s kondičkou alebo technikou),  ale výsledky sú trvalé a môže to byť bez “škodlivých vedľajších produktov”. Domnievam sa preto, že v kluboch, kde sa začína s výchovou hráčov už od prípravky, by nemal chýbať športový psychológ s pravidelným pôsobením a mentálnym tréningom.

V piatom zápase série Třinec ušiel z lopaty Litvínovu, keď vyrovnávajúci gól z prihrávky Draveckého dal 36 sekúnd pred koncom Plíhal. Strelec gólu potom zdvorilo odmietol dať reportérom v mix-zóne interview pred predĺžením. Je vidieť, že skúsení hráči už vedia, čo by im mohlo narušiť plnú koncentráciu na hru. 

Plihal-1

Čo skrývajú emócie?

Emócie sú šťavou života a platí to samozrejme aj o športe. Sebaprekonávanie prináša extrémne emócie, športové súboje vyvolávajú agresivitu alebo strach, debaty o športe sa končia vášnivými hádkami a to všetko nás priťahuje. V kolektívnych aj individuálnych športoch sa v posledných rokoch zaznamenal obrovský rozmach popularity, keď sa športovými prenosmi emócie športového zápolenia priblížili miliónom ľudí. Šport je divadlom a športovci sú hlavnými aktérmi, či už sa im to páči alebo nie. Kamery odhalia každý detail a v mix-zónach treba odpovedať na každú otázku. To je silný nápor na psychiku športovca, ktorý sa ocitne na výslní popularity.

V psychológii poznáme šesť základných emócií, ktoré sú rozoznateľné u každého človeka bez ohľadu na vek, kultúru či rasu. Reč tela a mimika tváre ukáže strach, hnev, radosť, smútok, znechutenie a prekvapenie. Psychickú výhodu má športovec, ktorý je pre súpera nečitateľný. Na druhej strane ak športovec dokáže prejaviť silnú emóciu v správnom momente, môže mu to dodať energiu a zvýšiť výkon. Je teda lepšie byť hráčom pokeru alebo sršiacou sopkou? Odpoveď je pragmaticky jednoduchá: pokiaľ emócie výkon brzdia, treba ich tlmiť, pokiaľ výkon stupňujú, treba ich prejaviť.

Čo je logicky celkom jednoduché, v praxi je oveľa náročnejšie. Zvládanie emócií je jednou z oblastí mentálneho tréningu, kde je cieľom, aby sa športovec naučil primerane kontrolovať, prípadne vyjadrovať vlastné emócie. Schopnosť pracovať s vlastnými emóciami a súčasne chápať emócie druhých, je znakom vysokej emocionálnej inteligencie, ktorá sa v dnešnej dobe pokladá za významný faktor úspešnosti človeka (empatiaemocionálna inteligencia). Dobrou správou je, že emocionálna inteligencia sa dá trénovať. Dôležitým predpokladom je dostatočný osobný kontakt a zdravá komunikácia s inými ľuďmi. Trávenie voľného času vo “virtuálnej realite” internetu emocionálnu inteligenciu naopak oslabuje. Neuroveda štúdiom tzv. zrkadlových neurónov zistila, že ak človek vníma intenzívne druhého človeka, dokáže prostredníctvom týchto neurónov aktivizovať v mozgu pocity porozumenia a spolucítenia.

V športe sa stretávame aj s inou emóciou, ktorá má výrazný vplyv na motiváciu, či v pozitívnom alebo negatívnom smere. Ide o „vnútorný pocit ukrivdenia“, ktorí mnohí športovci zažili na vlastnej koži. Niektorých krivda zlomila, iných naopak zocelila a naštartovala k lepším výkonom. Pravdepodobne záleží od stupňa sebadôvery a od podpory najbližšieho okolia.

Zjazdár Marc Girardelli bol pôvodne Rakúšan, ale v žiackom veku ho vyhodili z národného tímu Rakúska. Rodičia sa presťahovali do Luxemburska a zmenili občianstvo. Marc so svojím otcom-trénerom začali dobývať svetové svahy. Päťkrát vyhral Svetový pohár a na MS získal postupne 5 zlatých medailí. Hoci mu spočiatku nechceli uznať reprezentáciu za novú krajinu, napokon na olympijských hrách získal dve strieborné medaily (na ZOH v Albertville 1992). Okrem toho na majstrovstvách sveta v rakúskom Saalbachu (1991) vyhral slalom a porazil celú rakúsku konkurenciu. 

S