Mesačné archívy: máj 2015

Vodcovstvo v tíme

Vodcovstvo (leadership) je jednou z podmienok fungovania tímu. Vo väčšine kolektívnych športov je formálnym vodcom tímu jeho kapitán. Ak z nejakých príčin kapitán opustí tím, stanoví sa nový kapitán. Bez vodcu by sa tím rozpadol na chaotické združenie, kde každý ide iným smerom. Pokusy o zrušenie kapitánskej funkcie v kolektívnych športoch (napr. v hádzanej) sa skončili neúspešne, pretože vodcovstva sa prirodzene ujal niekto s vodcovskými sklonmi a stal sa neformálnym vodcom. Vtedy to môže byť aj negatívny vodca, ktorý nasmeruje skupinu s cieľom niečo alebo niekoho zničiť (napr. šikana). Dôležitosť pozitívnej úlohy kapitána si preto uvedomuje každý tréner.

Športová psychológia sa výskumu vodcovstva venuje dlhý čas a priniesla veľa dôležitých poznatkov. Ukázalo sa, že kapitán by mal ísť príkladom ostatným hráčom a vyburcovať ich k výkonu, ak treba. Mal by mať vysokú emocionálnu inteligenciu a komunikačné schopnosti, aby dokázal komunikovať so všetkými hráčmi, nielen s “parťákmi”, byť citlivým sprostredkovateľom informácií trénerovi, ale nepôsobiť ako “bonzák”. Mal by stáť za trénerom a prípadne ho podržať, ak sa nedarí. Tréner si môže kapitána vybrať sám alebo nechať to na hráčsku voľbu. Voľba môže byť otvorená alebo anonymná, jednorazová alebo postupná. Každý z týchto postupov má určité výhody a nevýhody, ale existuje aj kombinovaný postup, ktorý spája výhody a eliminuje nevýhody.

V každom tíme môže byť viac lídrov, ale podstatné je, aby ťahali za jeden povraz, v opačnom prípade sa tím rozštiepi na menšie podskupiny a vytráca sa súdržnosť a bojovnosť. Známe sú dokonca prípady rozpadu tímu či “hodenie trénera cez palubu”. Na Slovensku sme tradične mali skvelých kapitánov už od éry Československa či vo futbale, hokeji alebo iných hrách. Napr. v českej ankete o najlepšieho československého hokejového kapitána všetkých čias, ktorá teraz beží počas MS, sú medzi 10 kandidátmi aj dvaja Slováci – Golonka a Rusnák).

Tréneri počas turnaja často menia formácie, zloženia útokov, jednotlivé posty, striedajú brankárov, aby naštartovali výkon mužstva alebo mu dodali “nový impulz”. Na druhej strane v time existujú psychologické role, napr.  vodca, vtipkár, bitkár, samotár, kritik, atď, ktoré by sa nemali násilne meniť. Pokiaľ je hráč prijímaný v tíme taký, aký je, cíti sa dobre a bojuje za celý tím. Netreba zabúdať, že kapitán je predovšetkým psychologickou rolou, nie herným postom a realizačný tím by mal tento fenomén správne využiť. 

 Na prebiehajúcich hokejových majstrovstvách sveta v ČR nájdeme viac príkladov úspešného i neúspešného vodcovstva. Už dávno padol mýtus, že “kapitánom musí byť starý mazák”, čoho dôkazom je najmä Sidney Crosby. Stal sa kapitánom Kanady vo veku 22 rokov a Kanada odvtedy priviezla zlato z dvoch olympiád. Naopak iným hráčskym osobnostiam zodpovednosť z role kapitána príliš zväzuje ruky a v dôsledku toho neodvádzajú očakávané výkony. Príkladom je Jaromír Jágr, ktorý si kapitánsku rolu vyskúšal na MS a ZOH 2002, ale výsledky českého tímu nesplnili očakávania (dvakrát 5. miesto) a odvtedy už kapitánsku pásku neprijal, hoci je  stále hlavným lídrom českej reprezentácie. Improvizácia s kapitánom sa neosvedčila ani v našom time, keď sa Gáborík namiesto Kopeckého stal “kapitánom na jeden zápas”. Nepomohlo to jemu ani družstvu a prehra v kľúčovom zápase s Nórmi nás môže ešte dlho mrzieť. 

crosby (1)jagrmarian-gaborikkopecky_tomas