Mesačné archívy: november 2015

Aká bola výchova kedysi?

“S výchovou to dnes ide dolu kopcom”, povedala mi moja 90-ročná teta pri rannej káve než sa vydala na svoju každodennú šesťkilometrovú prechádzku. A keďže má okrúhle narodeniny, rozhodol som sa tento článok venovať práve jej. Musím prezradiť, že okrem “prechádzok” chodí cvičiť dvakrát týždenne do Sokola a naposledy bola hospitalizovaná v nemocnici ešte ako stredoškoláčka. Je síce vdovou už skoro 10 rokov, ale žije spoločensky, zaujíma sa o okolie, rada cestuje, ovláda históriu a klasickú hudbu a dokáže sa zhovárať takmer o všetkom. Srší z nej toľko energie, že sme z toho občas všetci v rodine unavení. Keď sa jej pýtam, kde sa to v nej berie, tak odpovie, že za všetko dobré vo svojom živote vďačí najmä rodičom. A keďže si na časy dospievania veľmi dobre spomína, pokúsim sa jej celoživotnú výchovnú múdrosť stručne zhrnúť do tohto blogu.

Režim s dobrou životosprávou. V minulých dobách bol život spojený s celodenným rytmom prírody. Pracovalo sa takpovediac “od svitu do mrku” a na poludnie bol už človek dosť unavený a hladný na to, aby sa zdravo najedol a oddýchol si.  Po obede znova pokračoval v práci až do večera. Večerné zábavky typu televízia-internet neexistovali, ale boli záujmové činnosti a mali sme veľkú knižnicu. Spať sa chodievalo pomerne zavčasu. Jedlá boli skromné, ale zdravé a výživné. Prevládala pestrá strava z vlastného hospodárstva (popri zelenine a ovocí sme chovali sliepky a králiky) a otec chodieval v sezóne na “hony” či poľovačky (bolo ich deväť súrodencov a traja bratia boli “hájnici” a mali horárne).

Otužilosť a odolnosť. Keď teta pozoruje súčasný svet, často sa pozastavuje nad slabou otužilosťou dnešných detí a na moje výhrady ohľadne epidémií a viróz veľmi nereaguje. Pravdou je, že ona je takmer stále zdravá a pritom tiež premáva v MHD! Musím teda ustúpiť. Ona vyrastala v rodinnom dome, kde kúrili len v tých izbách, kde sa práve zdržiavali. Studený odchov najmä v spálni. Vtedy bola otužilosť vlastne nutnosťou.

Dôslednosť bola prepojená s pracovitosťou. V spoločnosti prevažovali remeselné práce, kde kvalita bola viditeľná na prvý pohľad rovnako ako “šlendrián”. Rodičia boli učitelia, otec riaditeľoval a mamička učila na rôznych základných školách na vidieku. Učiteľské povolanie si vtedy spoločnosť vážila a v obci im bola preto prejavovaná patričná úcta. Otec okrem toho miloval záhradníčenie a bol v tomto smere estétom, takže pri našom plote sa každý zastavil. A mamička zasa výborne varila.

Záujmové činnosti mali hlbší zmysel než len zábavu. Mamička pracovala v červenom kríži ako inštruktorka a hrávala na harmónium v kostole. Otec zasa založil skautské združenie, zbieral obrazy, umelecké diela a známky. Obaja boli činní v miestnych spolkoch a hrali ochotnícke divadlo. A samozrejme cvičili v Sokole. V tých dobách to bol popri utužovaní fyzickej zdatnosti aj prejav vlastenectva. To isté sa prirodzene žiadalo aj od detí.

Šport ako pohyb a spoznávanie nového. V nedeľu (pretože sobota bola pracovným dňom) sa chodievalo plávať na rybník alebo do lesa na huby,  kým v zime sa korčuľovalo a lyžovalo, ale skúšali sa aj rôzne nové športy, pretože učiteľ musel ovládať všetko. Počas letných prázdnin rodičia “vandrovali”, čo boli pešie prechody cez slovenské pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Roháče, Podkarpatská Rus. Deti boli v tom čase na prázdninách u starých rodičov.

Vzťahy v rodine boli obetavé. Keď teta hovorí o svojich rodičoch, najviac mi z toho zaznieva, že si rodičov veľmi vážila. A oni si vážili jeden druhého. Vo vzťahoch prevládala obetavosť a pomoc aj v rámci celej širšej rodiny. Tá sa stretávala pravidelne, a to nielen pri svadbách a pohreboch. Silné putá sa najviac prejavili cez vojnu, keď bol otec v koncentračnom tábore a vtedy celá rodina osamelej matke s dvoma dcérami nezištne pomáhala.

Výchova osobným príkladom. Keď sa zamyslím nad tým, v čom spočívala sila tej výchovy, domnievam sa, že to bol najmä osobný príklad. Rodičia žili podľa určitých pevných zásad a robili to, čo pokladali za správne. A to isté vyžadovali aj od vlastných detí. Aké to vyzerá byť na pohľad jednoduché.

Poznámka: Dady, pokud jsem ve snaze po stručnosti na některé věci ohledně Tvé výchovy zapomněl, tak promiň. Doufám, že to podstatné jsem vystihl správně.