Mesačné archívy: apríl 2016

Ako krotiť vlastné ego?

Dnešná doba je zameraná na zvyšovanie ľudského ega (viac informácií v jednom z prechádzajúcich článkov). Pretože každý sleduje sociálne siete alebo si zapne TV, denne je masírovaný zo všetkých strán, že k úspechu treba mať vysoké sebavedomie, pocit výnimočnosti a upozorňovanie na seba. Druhou vecou, ktorá zvyšuje ego, je osobný luxus. Ak je niekto obklopený nadmerným luxusom (napr. drahé auto, značkové oblečenie), dodáva mu to pocit nadradenosti a výnimočnosti. A médiá práve takto prezentujú úspešných a bohatých ľudí. Nikto nerieši, či názory “celebrít” majú hlavu a pätu a či takzvaná výnimočnosť nie je len prázdnou extravaganciou.

Ego je vždy spojené s predstavami o vlastnej výnimočnosti. Ak sa ľudská myseľ začne zaoberať tým, aký úžasný som ja človek a akým úžasným môžem byť, potom “opitej mysli” začne unikať prítomnosť . Ego sa neustále zaoberá v myšlienkach minulosťou alebo budúcnosťou. Hodnotí a porovnáva: “som už dosť dobrý?”, “som lepší ako tamten?”, “som krajšia ako tamtá?” Túlanie sa v takýchto myšlienkach sťažuje vnímanie prítomnosti, ktorá je pre konanie rozhodujúca. Len v prítomnom okamihu sa sústredíme, plne vnímame realitu, reagujeme a tvoríme. Iné myšlienky musia ísť bokom. Z toho plynie, že kto sa dokáže zbaviť ega a žiť v prítomnosti, reaguje správnejšie a dosahuje úspech.

Na vrcholový šport treba samozrejme dostatočné sebavedomie. Ale potrebujete mať reálne sebavedomie, ktoré je založené na dlhodobej tvrdej práci a dosiahnutých výsledkoch. Takéto sebavedomie je vždy limitované dosiahnutou sebaskúsenosťou. Psychologické štúdie o šampiónoch ukazujú, že sú cieľavedomí, dlhodobo na sebe pracujú, ale zároveň sú sebakritickí a skromní. Ak ich mediálne kampane vynášajú do oblakov, o to viac sa snažia ostať oboma nohami na zemi.

Uvediem niekoľko tipov ako skrotiť vlastné ego:

  1. Berte si príklad z ľudí, ktorí toho dokázali viac ako vy. Tí by mali byť zdrojom vašej inšpirácie a motivácie.
  2. Používajte jednoduché a účelné veci, neobklopujte sa nadmerným luxusom.
  3. Buďte sami sebe najprísnejšími kritikmi. Ak to dokážete, stanete sa odolnejší voči kritike zo strany druhých.
  4. Nebojte sa prijímať aj kritiku od druhých. Z konštruktívnej kritiky si berte poučenie ako sa zlepšiť.
  5. Nebojte sa vysokých túžob, ale premeňte ich na drobné každodenné kroky. Na tie sa sústreďte.
  6. Neberte sami seba príliš vážne. Občas si urobte srandu sami zo seba.
  7. Ak vás chvália a obdivujú, vtedy kroťte svoje ego najviac.
  8. Ak sa vám podarí skrotiť ego, zistíte to tak,  že práca vám prináša viac radosti a ľahšie prekonávate problémy.

djokovic a murray

 

 

 

Kedy a ako začať so športom?

Informácií a odborných článkov o dôležitosti športovania u detí nad rámec povinnej telesnej výchovy sa v poslednom čase objavuje čoraz viac. Zdá sa, že to spôsobuje u rodičov pozitívnu odozvu. Pred telocvičňami a pri ihriskách dennodenne postávajú rodičia čakajúci na koniec tréningu svojich ratolestí. V praxi teda už máme dva extrémy: rodiča, ktorý vypisuje ospravedlnenky z hodín telesnej výchovy a rodiča, ktorý sa obetuje, aby z dieťaťa raz mohol vyrásť “šampión”, hoci aj na úkor celej rodiny.

Rodičia postávajúci pri ihriskách a telocvičniach najskôr študujú súťažné pravidlá a techniku daného športu, potom hodnotia prácu trénera, a nakoniec sa stávajú sami odborníkmi naslovovzatými. V mojej poradni sa objavujú rodičia s otázkami typu, či ich dieťa má na šport správnu povahu, či je dostatočne motivované alebo ako má vyzerať výchova budúceho šampióna. Občas sa stretávam s názormi na hranici patológie. Nazdávam sa, že rodičia síce obetujú veľa energie, času a peňazí, ale v konečnom dôsledku to môže viesť k znechuteniu dieťaťa, prípadne k zanechaniu športu vôbec.  Asi najviac tu záleží od správnych rozhodnutí v správnom čase a od dobrého začiatku. Takže kedy začať, ako začať a ako robiť správne rozhodnutia?

Prvou otázkou je, ako vybrať z obrovskej ponuky športov. Encyklopédia francúzskeho kolektívu autorov s názvom Športy popisuje 124 športov a rozdeľuje ich do dvadsiatich kategórií podľa psycho-fyzickej náročnosti a prostredia, v ktorom sa športy vykonávajú (napr. športy na ľade, na snehu, vo vode, bojové športy, atletické športy, kolektívne športy, atď.). Táto publikácia poskytuje dobrý prehľad o tom, aké športy dnes existujú a aké predpoklady a podmienky treba mať na ich vykonávanie.

dieta-vitaz-sport-volny-cas-nestandard2

K športovej orientácii patrí chápanie vekového hľadiska. Rozlišujeme tzv. rané športy, ktoré sú vysoko špecifické a k úspešnosti je treba včasný rozvoj určitej fyzickej dispozície (napr. gymnastika, plávanie). Rané športy sú ale vhodné ako všeobecný základ pre všetky ďalšie športy, u ktorých vysoké výkony prichádzajú až v neskoršom veku, spravidla po dvadsiatke. Najskôr naučme deti plávať, liezť, behať a skákať, až potom to ostatné.

Zo sociálneho hľadiska sa športy delia na individuálne a tímové. Individuálne športy sú vhodné pre tie deti, ktoré sú nadšené, ak dokážu prekonávať samé seba (motivácia “ja som to dosiahol”). Tímové športy, ktoré predpokladajú spoluprácu tímu pri výkone, sú vhodné pre deti, ktoré radšej spolupracujú a spoločne sa podieľajú na výkone (motivácia “my sme to dosiahli”). V detskom veku platia totiž dve základné motivácie. Jednou je motivácia víťazstvom (šport dieťa baví vtedy, ak vyniká nad ostatnými) a druhou je sociálna motivácia (šport dieťa baví, ak ho robí spolu s druhými a ako člen kolektívu).  Prevaha jednej alebo druhej motivácie je určujúca pri preferencii individuálneho alebo kolektívneho športu.

deti-sport-fotbal

Ďalej existujú kombinované športy, ktoré spájajú viacero športových disciplín do jedného výsledného výkonu. Tieto športy sú vhodné pre všestranne nadané deti, ktoré majú v sebe prirodzenú cieľavedomosť k rozvoju športovej všestrannosti, pretože tréning je mimoriadne časovo a organizačne náročný (napr. moderný päťboj, triatlon, desaťboj). Bojové športy sa vyznačujú priamym súbojom jedného proti jednému, pričom víťaz musí dostať súpera fyzicky “na zem”. Uplatnia sa tu deti, ktoré majú v sebe veľa bojovnosti a energie (motivácia “porazím ťa”). Bojové športy učia z psychického hľadiska sebaovládaniu a sebadisciplíne (napr. džudo, zápasenie, karate).  Napokon športy s ovládaním náčinia si vyžadujú mimoriadnu zručnosť v ovládaní nejakého aparátu alebo stroja (napr. letecké športy, modelárstvo, motorizmus). Tieto športy sú vhodné pre manuálne a technicky zručné deti.

stiahnuťTreba dodať, že rodičia by mali chápať šport ako pridanú hodnotu celej rodiny. Zo športu by mali mať osoh všetci, nie iba jedno vyvolené dieťa, ktorému sa všetci obetujú. Tu sa dajú odporučiť tzv. rodinné športy, kde môže športovať celá rodina naraz a sú to zvyčajne športy v prírode (napr. v zime lyžovanie, v lete vysokohorská turistika, vodáctvo, cyklistika). Ak je dieťa nadané v inom športe, možné sú dve alternatívy. Rodinný šport sa stane pre dieťa doplnkovým športom, takže tam sa rodina športovo “zíde spolu” alebo každý športuje inak. Pri druhom scenári ale treba nájsť spoľahlivý klub a trénera, kde môžu rodičia dieťa zveriť bez obáv a voľný čas využiť na iný šport. Dieťa bude len rado, že nie je pod sústavným rodičovským dozorom a nadobudne viac samostatnosti.

Výber športu a jeho dlhodobá udržateľnosť v rámci rodinného režimu je pomerne zložitá vec a v tomto smere je možné využiť aj služieb športových agentúr, ktoré sa na takéto poradenstvo špecializujú (napr. SportAnalytikSportvital ).