Mesačné archívy: máj 2016

Samostatné nájazdy a killer instinct

Majstrovstvá sveta v hokeji v Rusku sú už vo vyraďovacej fáze. Slovenský tím zastavili pred pár dňami Američania a včera vyradili aj Čechov. Hoci Český tím ukázal v základnej časti veľmi dobré kvality, v posledných zápasoch s Dánskom a vo štvrťfinále s USA prehral po samostatných nájazdoch. To je pre dobrý tím obzvlášť kruté. Je jasné, že v týchto prípadoch sa najviac skloňuje “hlava” a téma si zasluhuje aspoň stručný psychologický komentár.

V športovej psychológii rozoznávame otvorené a uzatvorené pohybové činnosti. Pri otvorených herných činnostiach hráč koná vedome na základe hernej situácie. Z psychického hľadiska musí mať výborné taktické myslenie, rýchle rozhodovanie, schopnosť nájsť optimálne riešenie, byť tvorivý a mať intuíciu. cesko-usaTí, ktorí to ovládajú najlepšie, sú lídrami či tvorcami hry (špílmachri). Pri uzatvorených činnostiach hráč koná podvedome na základe perfektného ovládania určitej zručnosti, ktorou zaskočí súpera a získa tak rozhodujúcu výhodu, napr. nejako prekvapí brankára a skóruje.

Správne nastavenie mysle k tejto činnosti sa nazýva killer instinct a pochádza zo živočíšnej ríše. Každý predátor, pokiaľ chce uloviť korisť a prežiť , musí mať prirodzené lovecké schopnosti: chladnú hlavu, trpezlivosť, sledovať korisť a oklamať ju, urobiť útok v správnom okamihu. Takíto zabijaci spravidla nie sú vodcami svorky, ale vynárajú sa až v okamihu, keď treba zasadiť finálny úder. Zdá sa, že zabijacký inštinkt vyhasína. Zviera, ktoré dlho nič neulovilo, stráca lovecké schopnosti a istotu. Podobne strelci, ktorí dlho neskórovali, prestávajú si veriť. Vo vrcholovom športe  platia rovnaké zákony prežitia ako v divočine.

Strelca možno vytypovať na základe prirodzených vlôh a hráčskej histórie, ale zároveň treba, aby mal dostatok príležitostí k upevňovaniu si podvedomého návyku premieňať šance. V zápase nie je už čas “myslieť na to”, má to prichádzať z podvedomia. Nezabúdajme, že prirodzené výhody sú na strane brankára, ktorý má výhodu časovú (striehne sústredený v kľude), ale aj tréningovú (absolvuje oveľa viac samostatných nájazdov než ktorýkoľvek strelec). Zdá sa, že kanadsko-americkí hokejoví koučovia vnímajú poznatky športovej psychológie a vedia mnohé z nich prevziať do trénerskej praxe. Dokážu z vyhranených individualistov poskladať  výborne fungujúce tímy, nájdu správnych lídrov, ale aj  “killerov”, ktorí sú špecialistami na samostatné nájazdy.

orca

 

Kosatka (Killer Whale)
je najinteligentnejší a najúspešnejší predátor v živočíšnej ríši 

Olympijská kvalifikácia

Letné olympijské hry v Riu sa blížia rýchlym tempom, ale mnohí športovci ešte stále nemajú nomináciu istú. Športové federácie majú nastavené vlastné nominačné kritériá pre boje o olympijskú miestenku, čo sa môže stať pre niektorých nočnou morou. Niekedy kvôli tuhej vnútornej konkurencii, inokedy kvôli nedostatočným podmienkam či nedostatku financií alebo rôznym treniciam. Olympijská kvalifikácia je skrátka iná ako všetko ostatné a psychika tu môže byť tým povestným jazýčkom na váhach. Má do diania vstúpiť športový psychológ? Ak áno, kedy a ako? Má sa sústrediť viac na športovca či na trénera? Čo je kľúčovým obsahom spolupráce? Ako má prebiehať? To sú typické otázky realizačných tímov zaoberajúcich sa psychologickou stránkou olympijskej kvalifikácie.

Športoví psychológovia tu môžu byť veľmi platní, hoci často stoja v úzadí a paradoxne dodnes nemajú na OH akreditáciu napriek tvrdeniu Pierre de Coubertina, že úspech na olympiáde je predovšetkým otázkou mentálnej sily.
Napr. Číňania nenechali nič na náhodu, pred domácou olympiádu mali štvorročný program psychologickej prípravy a z olympiády v Pekingu si odniesli rekordný počet 51 zlatých medailí. Oblasť psychickej prípravy pred olympiádou je dobre zmapovanou oblasťou športovej psychológie a je tu dosť štúdií a poznatkov.

 barboraBarbora Mokošová sa kvalifikovala na OH po perfektne zvládnutej prvej časti kvalifikácie v športovej gymnastike v dejisku olympijských hier (apríl, 2016). 

V prvom rade platí, že potrebnú výkonnosť musí mať športovec dlhodobo vybudovanú. Nie je všetko len o hlave. Psychika je rozhodujúca v momente, keď športovec alebo športovkyňa patrí do elity, ktorá bojuje o olympijské miestenky. Dôležité je poznať súťažné reálie kvalifikácie a dlhodobo pracovať na ich zvládnutí. Preto je vhodné, aby psychológ bol angažovaný na začiatku olympijskej kvalifikácie. 

synchroJanka Labáthová a Naďa Daabousová sa kvalifikovali v synchronizovanom plávaní dvojíc tiež v dejisku hier (marec, 2016).

Spoznanie športovca pomocou rozhovorov a testov umožňuje psychológovi získať pohľad “do vnútra”, kým sledovanie v súťažných a mimosúťažných situáciach a prostredníctvom rozhovorov s trénerom sprostredkujú pohľad “zvonka”. Na základe toho je možné určiť stratégiu mentálnej prípravy už počas kvalifikácie a prípadne neskôr pre samotnú olympiádu. Je výhodné, ak do psychologickej spolupráce je zahrnutý aj osobný tréner. Psychológ vidí jeho spôsob práce, vzájomnú interakciu so športovcom a zvládanie problémových  situácií. Na základe odporúčaní môže zefektívniť svoje pôsobenie, keď pôjde do tuhého. Platí to samozrejme najmä vtedy, ak tréner športovca sprevádza na olympiáde. 
Benus-1Matej Beňuš si účasť na olympiáde vybojoval v minulom roku po tuhých bojoch slovenského tria Matej Beňuš, Mišo Martikán, Sašo Slafkovský až na MS v Londýne.   

 

Typické psychologické témy kvalifikačnej a predolympijskej fázy:

  • zvládanie predštartových stavov
  • prekonávanie výkonnostných kríz
  • zvládanie organizačného stresu
  • sebaposudzovanie športovca (vnímanie vlastnej výkonnosti)
  • interakcia tréner – športovec
  • sociálne zázemie športovca
  • vyladenie formy a mentálnych postojov
  • zvládanie vonkajšieho tlaku (funkcionári, médiá, sociálne siete, fanúšikovia, atď)
  • adaptácia na dejisko olympijských hier