Dnes sa v športe často skloňuje hlava. Športovci, tréneri, rodičia, športoví funkcionári či publicisti vidia ako hlavnú príčinu športového nezdaru “hlavu”. Aj lekári pripúšťajú, že väčšina zdravotných ťažkostí má psychosomatický pôvod a liečbu treba začať od hlavy. Je tu psychologický boom. Ide len o šport alebo celá spoločnosť psychicky chorľavie?
Jedna psychologická teória (i keď je mnoho teórií) hovorí, že základný problém tkvie v myšlienkach. Výskum ukázal, že denne prejde hlavou človeka niekoľko tisíc myšlienok, každých pár sekúnd nás niečo napadne či objavíme novú informáciu. Homo sapiens je na túto “výkonnosť” hrdý, ako keby to bola známka vysokej inteligencie. Neustále hľadá nové informácie, surfuje po internete, ťuká do smartfónu, robi niečo a zároveň myslí na niečo iné. Ale je to ozaj známka vysokej inteligencie? Zistilo sa, že vzťah medzi množstvom myšlienok a spokojnosťou je skôr negatívny. Až 80 percent myšlienok sú opakujúce sa, neužitočné a často kontraproduktívne myšlienky vzhľadom na prebiehajúcu činnosť.
Na druhej strane, každá myšlienka nejako zasahuje a ovplyvňuje organizmus. To, čo prebehne hlavou, pokračuje cez emócie ďalej a telo na to reaguje. Ak by sme to prirovnali k počítaču, tak hlava funguje ako jeho užívateľ. Hoci je default počítača nastavený správne, užívateľ ho stále zaplavuje tisíckami rôznych pokynov. Otvára množstvo aplikácií, ktoré si navzájom prekážajú, počítač stráca výkonnosť, občas zamrzne či potrebuje reset. Zdá sa, že kľúčom k lepšej výkonnosti a spokojnosti je schopnosť udržiavať si poriadok v hlave a vo vlastných myšlienkach.
Aj pre športový výkon je plná koncentrácia dôležitá. Žiadne rozptyľovanie sa myšlienkami, ale vnímanie prítomného okamihu. Pre plnú koncentráciu je dôležitá bezmyšlienkovitosť. Ak sa dostaví myšlienka, koncentrácia na okamih vypadne. Pri výkone, ktorý prebieha v bleskurýchlych sekvenciách, je prepínanie činnosti mozgu na: vnímanie-myslenie-vnímanie vlastne dekoncentráciou. Tréneri hovoria, že často je lepšie konať než myslieť. Problém je v tom, že “užívateľ mozgu” jeho plné vypnutie nezvláda. Mal by sa teda naučiť s myšlienkami správne zaobchádzať. Tu je niekoľko rád:
- Nájdite si každý deň chvíľu čas, aby ste sledovali vlastné myšlienky.
- Naučte sa rozlišovať medzi dôležitými a nedôležitými myšlienkami.
- Venujte pozornosť len tým myšlienkam, ktoré súvisia s práve prebiehajúcou činnosťou.
- Odpútajte sa od rušivých myšlienok typu “čo keby”.
- Doprajte si luxus “nemyslieť na nič”.
- Nájdite si čas vnímať svet len cez zmysly a bez premýšľania.
- Denne sa venujte chvíľu činnosti, ktorú si môžte vychutnávať zmyslami (napr. jedlo, hobby, atď).
- Počas športového výkonu sa učte vnímať prítomnosť všetkými zmyslami odrazu.
Mnoho zaujímavých informácií k téme nájdete v publikácii kognitívneho psychológa P. J. Howarda “Príručka pre užívateľa mozgu”.