Mesačné archívy: september 2016

Koncentrácia a internet

Takmer každé dieťa dnes používa internet. Niektorí odborníci začali ľudí dokonca rozdeľovať na digital natives, čo sú generácie, ktoré s internetom vyrastali od útleho detstva (narodení po roku 1980) a vekovo staršími digital immigrants, ktorí sa museli so zložitosťami informačných technológií začať boriť  až v dospelosti.  Keďže je jasné, že deti sa učia oveľa ľahšie a rýchlejšie než dospelí, postupne sa užívateľská priepasť bude zväčšovať a z mentálneho hľadiska by z tohto mali stále viac ťažiť nastupujúce generácie. Výskumy z oblasti neurovied (ktoré sa zameriavajú na monitorovanie činnosti mozgu pri rôznych úlohách v rozličných experimentálnych situáciach) však ukazujú, že s pozitívnym efektom digitálnych technológií na mentálne schopnosti to zďaleka nie je až také ružové. Zamerajme sa na dva aspekty psychiky, ktoré výrazne ovplyvňujú športovú výkonnosť, a síce na koncentráciu a emocionálnu sebakontrolu.

Výsledky kognitívnych testov ukázali, že ľudia, ktorí typicky používajú viac digitálnych médií a robia na nich rôzne činnosti odrazu, napr. chatujú, vyhľadávajú informácie a hrajú pritom počítačové hry (multi-taskers), majú slabšie výkony oproti tým, ktorí sa spravidla sústreďujú  len na jednu činnosť (simple-taskers).  Prekvapujúci bol tento rozdiel najmä v experimentoch, v ktorých sa prezentovalo viac úloh naraz (čo je bežná realita multi-taskers).  Multi-taskeri mali v oboch situáciách viac problémov s koncentráciou, čím sa spomaľovala ich rýchlosť a správne reakcie. Autori štúdie sa domnievajú, že užívanie viacerých médií odrazu vlastne vystavuje človeka sústavnému prepínaniu z jednej činnosti na druhú. Ak chceme robiť jednu vec poriadne, musíme zablokovať vstup nepodstatných informácií do vedomia, čo určite platí aj pre kvalitný športový výkon.

Výskumy tiež ukázali, že nadmerné užívanie digitálnych médií (hranie počítačových hier, televízia, internet) negatívne pôsobí na sebaovládanie. V dôsledku toho človek zažíva viac stresov, pretože záťažové situácie nedokáže zvládnuť pomocou sebadisciplíny. Pri sebadisciplíne je podstatné fungovanie predného mozgu, ktorý je zodpovedný za sebakontrolu. Táto štruktúra sa formuje ontogeneticky až v neskoršom veku (deti v rannom veku sebakontrolu nemajú), ale výrazný je aj vplyv únavy a nedostatku glukózy na výkon tejto oblasti mozgu. Ak deti odchádzajú ráno do školy bez raňajok a so slúchadlami na ušiach, je takmer nulová šanca, aby sa dokázali sústrediť na vyučovanie.

Pre kvalitné učenie je dôležité nestresujúce prostredie a primeraná náročnosť nových stimulov. Ak sú podnety príliš náročné alebo je ich veľa, učenie sa stáva málo účinné. Ale aj keď je získavanie nových informácií príliš ľahké  (napr. klikanie myšou s funkciami ctrl C a V) nepodnecuje to mozog  k začleňovaniu týchto informácií už do predtým nadobudnutej poznatkovej štruktúry. Inými slovami, ak mozog primerane nenamáhame, myslenie je len povrchné a poznatky sú prchavé.

brain

Ak vás výskumy tejto v problematike hlbšie zaujímajú, odporúčam publikáciu Manfreda Spitzera “Digitálna demencia”