Mesačné archívy: november 2016

Emócie v zápase

Diskusia o prejavovaní emócií počas zápasu poukazuje na nejednotné názory. Jedni hovoria, že hráči majú silné emócie počas hry dať najavo, inak by ich to postupne pohltilo a prevalcovalo, druhí oponujú, že emócie treba krotiť a skrývať, čím hráči dávajú najavo
vysokú sebakontrolu a mentálnu odolnosť. Tretí tábor hovorí, že niekedy prejavenie emócií hráčom pomôže, inokedy uškodí. Kde je vlastne pravda?

Do prvej kategórii spadajú “pruďasi” (výraz som si požičal z češtiny, pretože v našom jazyku ťažko nájdete priliehavejší výraz), ktorí sú charakterizovaní prudkými prívalmi emócií, ktoré počas hry priebežne ventilujú. Z hľadiska klasickej psychologickej typológie
ide o cholerikov (s výbušným temperamentom a slabšou emocionálnou sebakontrolou). Tito hráči potrebujú priebežne “vypúšťať paru”, keď majú priveľké emócie, aby sa dostali nazad do normálu. Fanúšikovia ich majú radi, pretože sú najľahšie čitateľní, takže môžu s nimi raz trpieť, inokedy oslavovať. Je síce výhodné dostať zo seba nahromadené emócie, ale vypomstí sa to hráčovi vtedy, ak vo svojich emocionálnych výlevoch pokračuje dovtedy, až ho to energeticky vyčerpá a koncentračne rozhodí. Nevýhodou je aj to, že sú ľahšie čitateľní pre súperov, niekedy strácajú hlavu v konfliktoch alebo si to odnesie raketa (čo môže zaťažiť peňaženku).

Opačnú kategóriu tvoria “kľuďasi”, ktorí hrajú akoby bez emócií. Vonkajšie prejavy majú stále rovnaké bez ohľadu na to, či sú v zápase hore alebo dolu. Z hľadiska typológie ide
obvykle o flegmatikov (s pomalým temperamentom a dobrou emocionálnou sebakontrolou).  Výhodou je, že sú nečitateľní pre súperov, ale otázkou je, či sú ozaj tak psychicky odolní? Nie vždy. Pri dlhodobo potláčaných emóciách sa nahromadí príliš veľa
energie, čo ovplyvňuje fyziologické optimálne nastavenie na výkon (napr. pocit ťažkých nôh, horší cit pre loptu, zlý timing, a pod).

V tretej kategórii nachádzame “hercov”, ktorí majú svoje emócie pod určitou kontrolou. Raz ich prejavia a inokedy nie. Spravidla sú to sangvinici (rýchly temperament s pomerne dobrou emocionálnou sebakontrolou). Môžu byť dobrýmí hercami, pretože vedia emócie predstierať, čím môžu zmiasť alebo zastrašiť súpera. Na prvý pohľad sa zdá, že je to výhoda, ale po určitom čase ich konkurenti väčšinou “prečítajú”.

Na vrchole mentálneho rebríčka stoja hráči so schopnosťou “killer-instinct” (zabijacký inštinkt). Laický čitateľ si tu nemusí predstavovať nič krvilačné ani hrôzostrašné. Ide o schopnosť transformovať emocionálnu energiu na zápasovú (zápasové vzrušenie, angl. arousal), čo im lepšie pomáha udržať sa v zápasovom tranze.

Mentálny tréning a emócie. Je možné naučiť hráčov týmto schopnostiam? Dá sa naučiť killer-instinct? Odpoveď znie, že áno. Niektorí hráči sa k tomu dopracujú mnohoročnou  zápasovou praxou, iní to zvládnu o niečo rýchlejšie pomocou mentálneho tréningu. Pri systematickom vedení sa totiž dá táto schopnosť postupne vybudovať. Je však isté, že každý hráč je iný a potrebuje niečo iné. Taktiež každý šport vyžaduje iné psychické nastavenie. Pri tenise je nesmierne dôležité ako funguje hlava počas prestávok medzi výmenami (ktoré tvoria ca 80 percent celkového času). Nemenej dôležitá je mentálna hygiena hráča a jeho schopnosť priebežne si “dobíjať baterky”. Bez dostatočnej psychickej energie nie je emocionálna kontrola vôbec možná. Každý vrcholový športovec by mal v tejto oblasti neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa.

slovak open- norbi 2Marius-Copil