Mesačné archívy: február 2017

Predstavy a výkon

Práca s predstavami je súčasťou mentálneho tréningu. V minulosti sa táto forma mentálneho tréningu označovala ako ideomotorický tréning alebo vizualizácia, ale ukázalo sa, že tieto predstavy majú komplexnú povahu (zahŕňajú obrazy, zvuky, slová, pocity a mikropohyby), takže v súčasnosti sa používa anglický výraz imagery, čo sa voľne dá preložiť ako práca s predstavami. Športovci a tréneri by mali vedieť o tejto forme tréningu čo najviac, pretože môže extrémne pomôcť výkonom každého športovca.

Dôležité je vedieť, že športovci využívajú predstavivosť rôzne. Vizuálny typ dokáže najlepšie pracovať so zrakovými predstavami, auditívny typ so zvukovo-slovnými a kinestetický typ s telesnými a pocitovými. Zmiešaný typ využíva kombinácie rôznych druhov predstáv. Typológia sa dá určiť pomocou špeciálnej psychodiagnostiky.

Z časového hľadiska sa predstavy delia na predvýkonové (preplay), tesne po výkone (replay) a predstavy s časovým odstupom (review). Záleží aj na dĺžke a rýchlosti predstáv, napr. pri nácviku techniky sa využívajú spomalené alebo rytmizované predstavy, pred výkonom by mali už predstavy prebiehať v reálnom čase (niektorí športovci sú v tomto smere spomalení alebo zrýchlení).

Základná poučka hovorí, že perfektná predstava by mala predchádzať reálny výkon, ale neplatí to v praxi vždy. Najlepšie fungujú predstavy pri tzv. uzavretých činnostiach, kde výkon prebieha v plnej réžii športovca (napr. skok do výšky, servis v tenise, a pod). Pri otvorených činnostiach, kedy sa športovec musí bleskovo rozhodovať a reagovať na pohyb súpera alebo meniace sa prostredie, je to niekedy kontraproduktívne, pretože presná predstava obmedzuje tvorivé myslenie.

Čo sa týka jednotlivých športov, najdôležitejšia je táto forma tréningu pri rizikových športoch (napr. kĺzavé disciplíny v zjazdovom lyžovaní). Presná predstava je tu základným parametrom úspechu či neúspechu. Aj v koordinačných a estetických športoch je práca s predstavami veľmi dôležitá, pretože môžu zvyšovať sebaistotu športovca a spresniť výkon (napr. servis v tenise, prejazd kritického miesta v zjazdovom lyžovaní, zostava v gymnastike, voľná jazda v krasokorčuľovaní, a pod).

Realistické a pozitívne predstavy vedú k správnemu nastaveniu športovca na výkon (mindset), naopak negatívne predstavy a predstavy chýb vedú obvykle k zlyhaniam. Stručne by sa dalo povedať, že predstavy síce nevidíme, ale ich dôsledky na výkon áno. Práca s predstavami by preto mala patriť do výbavy každého športového psychológa.

beat-feuzNa prebiehajúcich MS v zjazdovom lyžovaní vo švajčiarskom St. Moritz sú zjazdovky vytýčené nad pásmom  lesov, kde sú predstavy extrémne sťažené nedostatkom oporných bodov a veľkým počtom horizontov, cez ktoré pretekár musí prejsť často rýchlosťou nad 100 km/h. Výhodu tu majú domáci pretekári, ktorí majú trate určite viac natrénované, čo potvrdili výkonmi aj medailovými umiestneniami. Beat Feuz navyše dokázal z hlavy odstrániť všetky negatíve predstavy z nedávneho pádu v Kitzbuheli a získal zlato v kráľovskej disciplíne. Mimochodom, obidva zjazdy absolvoval so štartovým číslom 13 a vymazal tak trinástku zo zoznamu nešťastných čísel.  

Individualizmus verzus tím

V individuálnych športoch ako napr. v tenise je vytvorenie dobrého tímu pre kouča či kapitána neľahká záležitosť. Vrcholový šport je silno individualistický (čo platí dnes nielen v individuálnych, ale aj v kolektívnych športoch). Hodnotia sa individuálne výkony športovcov a od toho sa odvíja aj ich myslenie. Hráči si musia pestovať vedomie vlastnej sily a v hlavách im bežia myšlienky ako “…som lepší než on?, …budem zajtra v zostave?, …fandia mi spoluhráči naozaj?, …dokážem to vlastnými silami?” 

Na druhej strane v tímových súťažiach je známou pravdou, že v dobrom tíme hráči dokážu viac než súperi, ktorí sú síce papierovo silnejší, ale nefungujú ako tím. Pri zlej tímovej atmosfére výkonnosť jednotlivcov klesne pod individuálny štandard. V tejto matematike neplatí vždy rovnica, že 1+1=2,  výsledok môže byť aj 3 alebo 0 (asi by ma moji bývalí učitelia z matematického gymnázia nepochválili, ale v športe je to tak).

SONY DSCPsychologické výskumy ukázali, že so vzrastajúcim počtom členov tímu sa úsilie jednotlivcov postupne znižuje (platí to najviac pri počte od 1 do 4, potom individuálne úsilie ostáva v priemere na 70%), čo je známe ako Ringelmannov efekt. Máme tendenciu buď spoliehať sa viac na toho druhého alebo sa každý tak veľmi snaží, že si prekážame navzájom. V kolektívnych športoch sa preto vypracovali rôzne stratégie na zlepšenie tímovej spolupráce a individuálnej motivácie jednotlivcov. Napr. kolega psychológ a hádzanársky kouč vo Švédsku hovorí , že”lavička náhradníkov je pre nás ďalší hráč tímu”.

Tímové správanie sa ale musí začať budovať už v nižších vekových kategóriách než v profesionálnej etape, kde na to nie je čas a hráči majú zafixované individualistické návyky. Je to výzva najmä pre rodičov a trénerov v mládežníckych kategóriách, aby budovali hráčom tímové správanie. V tenise to môžu byť súťaže malých tímov, debly, mixy a rôzne súťaže, kde výkon závisí od kvalitnej spolupráce, ktorá sa dostatočne odmeňuje. Tieto zážitky sú základom pre perfektné tímové správanie v dospelosti.

V tíme by mali platiť nasledovné pravidlá:

  • ideme spolu, aby sme dosiahli cieľ spoločnými silami
  • kapitán určuje pravidlá a má v tíme rozhodujúce slovo
  • každý člen je rovnako dôležitý a vážime si ho
  • tímové pravidlá platia rovnako pre všetkých
  • členovia tímu sa nekritizujú navzájom počas výkonu
  • ak navzájom nesúhlasíme, povieme si to medzi štyrmi očami (nie poza chrbát, na sociálnych sieťach alebo v médiách)
  • máme spoločnú zábavu aj mimo tréning