Mesačné archívy: marec 2017

Mentálny tréner, kouč alebo psychológ?

Ešte pred pár dekádami si športovci a tréneri plietli psychológov s psychiatrami, avšak v posledných rokoch sa s odborníkmi tuším roztrhlo vrece. Športová klientela sa logicky začala pýtať ako a koho si vybrať? Ponuka je tak široká, že málokto sa dokáže správne orientovať. Pokúsim sa preto uviesť základné rozdiely medzi mentálnym trénerom, mentálnym koučom a športovým psychológom. V čom môžu byť prednosti a prípadne riziká rôznych prístupov?

Mentálny tréner je (mal by byť) odborníkom v jednej alebo viacerých mentálnych technikách. To znamená, že by mal poznať psychologickú teóriu, o ktorú sa technika opiera, mať s ňou pozitívnu osobnú skúsenosť a následný lektorský výcvik. Prácou trénera je “trénovať” techniku na základe predpísaných postupov. Techniky mentálneho tréningu (angl. PST – psychological skills training) sú výskumne overené a výcvik by mal prebiehať pod dozorom školiteľa (supervízia). Ako príklad uveďme Autogénny tréning, kde sa výcvik skladá z dvoch víkendových seminárov (nižší a vyšší stupeň), pričom každý absolvent získa certifikát od Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.

Mentálny kouč pracuje prístupom, ktorý je založený na komunikačných znalostiach a kompetenciách. Výcvik kouča spočíva v zvládnutí kompetencií (kontrakt s klientom, navodenie atmosféry, dodržiavanie štruktúry rozhovoru, spätná väzba, stanovenie cieľov, akčné kroky, a pod). Profesionálni koučovia sú združovaní v medzinárodných asociáciách (najväčšou je ICF – International Coach Federation), ktoré garantujú štandardizovaný výcvik koučov. Principiálny rozdiel medzi prácou trénera a kouča je v tom, že kouč ponecháva na klientovi ako si vytýči ciele a spôsob ich dosahovania alebo riešenia prípadných problémov.

Športový psychológ musí mať absolvované vysokoškolské psychologické štúdium (minimum je bakalár), ale štúdiom absolvent ešte nezíska profesionálne kompetencie pre profesionálnu poradenskú činnosť. Štúdium športovej psychológie nie v našich štúdijných programoch (hoci v zahraničí existuje dvojročné štúdium Master of Sport Psychology). Športový psychológ by mal mať popri vysokoškolskom vzdelaní aj niekoľkoročné skúsenosti v športe ako aktívny športovec, tréner alebo telovýchovný učiteľ. Z hľadiska vzdelania a skúseností by mal športový psychológ byť schopný komplexne chápať psychologické súvislosti správania, myslenia a cítenia so zameraním na zlepšovanie mentálnej a športovej výkonnosti, pričom sekundárne by mal sledovať psychickú pohodu svojich klientov.

Samozrejme treba zmieniť aj psychoterapeutov, ktorí majú spravidla veľmi solídne teoretické znalosti z odboru klinická psychológia a psychoterapeutický výcvik podľa určitého terapeutického zamerania (napr. psychoanalýza, kognitívno-behaviorálna psychoterapia, gestalt-psychoterapia, systemická psychoterapia, a iné). Treba ale dodať, že v športovej psychológii sa psychoterapia veľmi neujala, pretože je zameraná primárne na duševné zdravie, kým zvyšovanie mentálnej a športovej výkonnosti je tu sekundárne.

Ak sa vám z toho trochu zamotala hlava, na záver niekoľko tipov ako si správne vybrať:

  • hľadajte skúseného odborníka
  • zistite si referencie od minulých klientov
  • absolvujte jedno vstupné nezáväzné sedenie, či vám odborník vyhovuje po ľudskej stránke
  • pokiaľ uprednostňujete dril a disciplínu, skúste mentálneho trénera
  • pokiaľ máte radi slobodu a kreativitu v rozhodovaní, skúste mentálneho kouča
  • ak chcete lepšie poznať súvislosti medzi výkonom a životným štýlom, zvoľte si športového psychológa
  • prípadne si nájdite niekoho, kto ovláda rôzne prístupy (tréningový, koučovací a terapeuticko-poradenský)

sp-dan gould

 

Daniel Gould je jedným z najvýznamnejších súčasných športových psychológov a spoluautorom najlepšej učebnice športovej psychológie  Foundations of Sport and Exercise Psychology