Mesačné archívy: september 2017

Inteligencia v športe

Inteligencia je oblasť, ktorá zaujíma ľudí možno najviac z celej psychológie. Veď kto by nechcel zistiť, či je dosť inteligentný? Rôzne testy, kvízy a televízne súťaže svedčia o tom, že popularita tejto témy neutícha, skôr naopak. O človeku sa ľudovo hovorí, že buď má na niečo hlavu alebo nie.

Prvým úsilím psychológie bolo zisťovanie tzv. inteligenčného kvocientu (IQ), číselnej miery inteligencie jedinca v porovnaní s druhými ľuďmi. Čoskoro sa zistilo, že v praxi toto číslo veľmi nefunguje. Ľudia sú úspešní či neúspešní bez ohľadu na výšku IQ (samozrejme pokiaľ nie sme pod normálom, čo je menej ako 100). Okrem toho sa ukázalo, že rôzne inteligenčné testy merali rôzne aspekty inteligencie, takže tie sa začali špeciálne skúmať a merať.  Zistilo sa, že niekto má lepšiu verbálnu inteligenciu (vie narábať so slovným prejavom), niekto zasa numerickú (vie narábať s číslami), priestorovú (presne vníma priestorové vzťahy), emocionálnu (dobre chápe emócie a medziľudské vzťahy) alebo kreativitu (vie vymyslieť neobvyklé nápady a riešenia). Takto by sme mohli pokračovať vo výpočte asi 20 rôznych druhov inteligencie. Položme si ale niekoľko otázok týkajúcich sa inteligencie v športe:

  • Aký druh inteligencie by mal mať športovec, aby bol úspešný?

Najdôležitejšia je pohybová inteligencia – motorická schopnosť naučiť sa novým pohybom,  pmätať si ich a začleňovať do toho, čo už športovec vie. Niektorí sú v tom výnimoční, sú to tzv. pohybové talenty. Menej talentovaní športovci to musia nahrádzať väčšou pracovitosťou. Potom záleží od druhu športu. V rýchlostných športoch (napr. šerm, tenis, bedminton) je potrebné mať rýchle myslenie a schopnosť bleskovo sa rozhodovať.  V kolektívnych športoch (napr. futbal, hokej, volejbal, hádzaná) zasa rozhoduje kombinačné a priestorové myslenie. Bonusom sú hráči s vysokou emocionálnou inteligenciou, ktorí sa vedia orientovať vo vzťahoch a komunikovať s druhými. Títo hráči sa stávajú lídrami tímov. Kreativita sa výborne dá uplatniť v kreatívnych športových činnostiach (napr. rozhodovanie v kľúčových momentoch zápasu). Vo všeobecnosti platí, že najlepšie predpoklady dáva kombinácia vhodného genotypu (faktor vrodenej vlohy) a fenotypu (faktor vhodného prostredia). V praxi to znamená, že športovec si nájde taký šport, na ktorý má geneticky dané mentálne predpoklady, ktoré môže vhodným športom maximálne rozvinúť.

  • Ako sa dá inteligencia v športe rozvíjať?

Ak niečo vykonávame so zaujatím a naplno mnoho rokov, postupne sa vytvorí súbor určitých mentálnych schopností pre daný šport, čo sa nazýva kryštalická inteligencia. Je to špecifická inteligencia viazaná na jednotlivé činnosti, ktoré potrebujeme, aby sme dokázali v konečnom výstupe podávať vysoké výkony. Tak sa rozvinie majstrovstvo v danom remesle. Samozrejme, v každom športe sa inteligencia “kryštalizuje” inak. Je zaujímavé, že táto inteligenčná výbava sa trochu u každého líši (pravdepodobne kvôli genetickým danostiam). Pre trénerov (a rodičov) je to výzva k individuálnemu prístupu pri výchove. Ďalej sa ukazuje, že s postupujúcim vekom sa kryštalická inteligencia upevňuje, ale zároveň sa znižuje flexibilita na nové návyky (v zmysle známeho príslovia “starého psa novým trikom nenaučíš”). Logicky z toho plynie pravidlo, že čím ďalej sa v určitom športe športovec dostane, tým menšiu šancu má uspieť v inom športe.

  • Je mimoriadna inteligencia v športe príťažou?

Hovorí sa, že športovec by nemal počas výkonu veľa rozmýšľať, ale radšej konať. Ak hlava totiž produkuje neustále veľa myšlienok, blokuje tým schopnosť vnímať prítomné okamihy a telesné pocity, ktoré sú rozhodujúce pre úspešný výkon. Spravidla šport prebieha rýchlo a rozhoduje sa v zlomkoch sekúnd. Kto “blúdi” vo vlastných myšlienkach, správny okamih obvykle prepasie. Telesné pocity (kinestetické vnemy) treba k presnému vykonávaniu techniky. Kto má tendenciu príliš veľa rozmýšľať, mal by sa učiť mať kontrolu nad vlastným myslením. Dobrá hlava sa môže pre športovca stať rozhodujúcou zbraňou v súťaži.

  • Ako môže pomôcť  mentálny tréning?

Inteligenciu a myslenie si chtiac-nechtiac ovplyvňujeme sami po celý život. Bez tréningu hlava postupne zlenivie, na druhej strane dobre trénovaná hlava dokáže zázraky. K tréningu hlavy môže každý “používateľ mozgu” uplatniť určité techniky mentálneho tréningu (napr. prerámcovanie, selektívne myslenie a mnohé iné). Tieto techniky by nemali chýbať  vo výbave  každého športového psychológa.

NEW YORK - DECEMBER 19: World Champion chess master Garry Kasparov studies the board during his match against Antoly Karpov at ABC studios Decmber 19, 2002 in New York City, New York. The matches will be broadcast on America Online. (Photo by Stephen Chernin/Getty Images)