Je veľkou výzvou robiť psychologické výskumy živšie a reálnejšie než tomu bolo doteraz.
Kritická poznámka na úvod: Moje predchádzajúce zamyslenie sa o psychologickom výskume bolo veľmi skeptické, najmä čo sa týka tradičného poňatia výskumu v našich podmienkach, kde som vychádzal z vlastných, a nie najlepších skúseností. Hneď po dopísaní článku som pocítil, že čitateľovi dlhujem lepšie správy. Fľaša môže byť predsa do polovice prázdna alebo do polovice plná, nie? Preto dnes idem po stopách včerajšieho článku a pridávam opačnú stranu mince, inými slovami poznámky, pomocou ktorých sa, ako verím, dá odraziť od dna. Ako hovoria mentálni koučovia: “Tak sa odraz od dna a stúpaj nahor!”
ad 1/ Ak vedu robia vedci, ktorí už sami nechcú veci meniť, vyprovokujte zmeny sami…
Každý človek sa chce rozvíjať a objavovať niečo nové. A práve mladí vedci a študenti by mali byť tí, ktorí dokážu provokovať kritickými pohľadmi na realitu a prinášajú nové nápady. Mali by vlievať novú krv do starých pacientov, ktorí naliehavo potrebujú transfúziu, aby neumreli, ale znovu ožili.
ad 2/ Nezrozumiteľný obsah a slovník premeňte na vety, ktoré sú výstižné, presné a príťažlivé pre každého…
Pre pisateľa toto nie je ľahká úloha, ale mám dobrú pomôcku (práve teraz ju používam). Majte na pamäti, že aj keď píšete vedu, malo by to byť určené niekomu, kto si to bude chcieť prečítať. Dávajte si stále priebežne otázky: Pre koho to píšem? Koho tým chcem obohatiť? Ako to podať, aby mi jasne rozumeli? A ak pocítite energiu, že začínate písať lepšie, prišiel dobrý vietor do plachty a bude sa vám pracovať ľahšie. Ak už máte napísanú kapitolu, dajte ju nehotovú prečítať niekomu, na kom vám ozaj záleží. Sledujte ho, ako sa tvári a pýtajte sa ho na jeho pocity a názory. A nebojte sa zmeniť text!
ad 3/ Priemernú vzorku skúmaných “z donútenia “zmeňme na vzorku, ktorých sa tá téma bytostne dotýka….
Najlepšie zaistíte záujem a motiváciu skúmaných osôb tým, že ich na začiatku presvedčíte, že výskum sa týka ich samotných. Nech do toho idú s pocitom, že výsledky (nech sú už akékoľvek) prispejú niečím novým a k nejakej pozitívnej zmene. Výskumný projekt treba mať nastavený tak, aby váš cieľ ozaj k takej zmene smeroval. Ak ich presvedčíte, že oni sú dôležití a pre vás významní, máte hneď do činenia s tými správnymi ľuďmi, vznikne pozitívna výskumná synergia: budú pravdiví, nadšení a správne kritickí. Mimochodom, prečo by sa mal robiť výskum, ak nie pre zlepšenie života?
ad 4/ Štatistické spracovanie robiť len do tej miery, aby to pomohlo k spresneniu, nie aby sme boli pohltení v neprehľadných číslach a grafoch…
Ruku na srdce, koľko tabuliek a grafov zaujíma bežného človeka? Jeden, dva? Myslím si, že menej je viac, vyškrtnite všetky zbytočné tabuľky a grafy. Nekonečné prílohy nikto neštuduje, nanajvýš maniaci, ktorí napokon aj tak nájdu chybu. Ale pre nich to predsa nepíšete… V psychológii sa už dávno zistilo, že človek nie je číslo, rovnica alebo graf.
ad 5/ Ak vám niečo nevyšlo podľa predpokladu, práve tomu venujte najväčšiu pozornosť, objavte dôvod a vysvetlite to…
Hľadajte radšej princípy, ktoré spúšťajú dynamické zmeny než modely (ktoré sú statické a fungujú len do určitej miery a za určitých podmienok) . Aj keď máte vytvorený výborný plán a brilantne stanovené hypotézy, treba sa pripraviť, že niečo nebude sedieť (ak by všetko išlo podľa plánu, bolo by to overovanie, nie výskum). Známe príslovie hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo a práve neočakávané veci bývajú tie najzaujímavejšie. Tu by mala prísť ku slovu kvalitatívna analýza. Ukážte, že máte schopnosti slovne vysvetliť, prečo niečo vychádza inak, než bol predpoklad. Mimochodom najväčšie objavy v histórii vznikli práve takto. Vedci museli skoro vždy plávať proti prúdu a obhajovať to, čomu takmer nikto neveril. Ten, kto nemá vytrénované plávacie svaly, nech vedu nerobí!
ad 6/ Nedovoľte, aby ľudská prirodzenosť bola zdeformovaná kontrolou…
Typicky sa vo výskume meria, meria sa pred a po a zisťujú sa rozdiely. Ale to nie je realita, pretože tou je neustála zmena. Výskumník má stále sledovať proces, ktorý prebieha počas výskumu. Máme k tomu rôzne možnosti: stáť na mieste, odkiaľ sa všetko dobre a nezainteresovane pozoruje, alebo sám byť súčasťou výskumu (napokon ako výskumník ste súčasťou), či byť jedným zo sledovanej vzorky a sledovať zmeny na sebe a porovnávať ich so zmenami na druhých, sledovať to na nete on-line, atď. Neuspokojte sa len s meraním na začiatku a na konci. Celý proces vás takto bude viac tešiť.
Veľa zdaru pri nových výskumoch!
Keď som pred pár rokmi robil výskum v rámci dizertačnej práce na FTVŠ, prvý pokus mi vôbec nevyšiel. Cieľom bolo sledovanie rozdielnych prístupov práce trénerov v dvoch hokejových tímoch. Ale klub sa naraz ocitol v kríze a hráči sa rozpŕchli do iných klubov. Ja som stratil rok, ale to bolo najlepšie, čo sa mohlo stať. Poučený z vlastných chýb som na druhý pokus rozšíril sledovanie na viaceré športy a trénerov. Výsledky boli širšie použiteľné a naviac som získal novú klientelu do koučingového výcviku. Na chybách sa dá vždy poučiť, pokiaľ máme odvahu ich robiť