Mesačné archívy: október 2017

Ako robiť výskum inak a lepšie

Je veľkou výzvou robiť psychologické výskumy živšie a reálnejšie než tomu bolo doteraz.

Kritická poznámka na úvod: Moje predchádzajúce zamyslenie sa o psychologickom výskume bolo veľmi skeptické, najmä čo sa týka tradičného poňatia výskumu v našich podmienkach, kde som vychádzal z vlastných, a nie najlepších skúseností. Hneď po dopísaní článku som pocítil, že čitateľovi dlhujem lepšie správy. Fľaša môže byť predsa do polovice prázdna alebo do polovice plná, nie? Preto dnes idem po stopách včerajšieho článku a pridávam opačnú stranu mince, inými slovami poznámky, pomocou ktorých sa, ako verím, dá odraziť od dna. Ako hovoria mentálni koučovia: “Tak sa odraz od dna a stúpaj nahor!”

ad 1/  Ak vedu robia vedci, ktorí už sami nechcú veci meniť, vyprovokujte zmeny sami…
Každý človek sa chce rozvíjať a objavovať niečo nové. A práve mladí vedci a študenti by mali byť tí, ktorí dokážu provokovať kritickými pohľadmi na realitu a prinášajú nové nápady. Mali by vlievať novú krv do starých pacientov, ktorí naliehavo potrebujú transfúziu, aby neumreli, ale znovu ožili.

ad 2/ Nezrozumiteľný obsah a slovník premeňte na vety, ktoré sú výstižné, presné a príťažlivé pre každého…
Pre pisateľa toto nie je ľahká úloha, ale mám dobrú pomôcku (práve teraz ju používam). Majte na pamäti, že aj keď píšete vedu, malo by to byť určené niekomu, kto si to bude chcieť prečítať. Dávajte si stále priebežne otázky: Pre koho to píšem? Koho tým chcem obohatiť? Ako to podať, aby mi jasne rozumeli? A ak pocítite energiu, že začínate písať lepšie, prišiel dobrý vietor do plachty a bude sa vám pracovať ľahšie. Ak už máte napísanú kapitolu, dajte ju nehotovú prečítať niekomu, na kom vám ozaj záleží. Sledujte ho, ako sa tvári a pýtajte sa ho na jeho pocity a názory. A nebojte sa zmeniť text!

ad 3/ Priemernú vzorku skúmaných “z donútenia “zmeňme na vzorku, ktorých sa tá téma bytostne dotýka….
Najlepšie zaistíte záujem a motiváciu skúmaných osôb tým, že ich na začiatku presvedčíte, že výskum sa týka ich samotných. Nech do toho idú s pocitom, že výsledky (nech sú už akékoľvek) prispejú niečím novým a k nejakej pozitívnej zmene. Výskumný projekt treba mať nastavený tak, aby váš cieľ ozaj k takej zmene smeroval. Ak ich presvedčíte, že oni sú dôležití a pre vás významní, máte hneď do činenia s tými správnymi ľuďmi, vznikne pozitívna výskumná synergia: budú pravdiví, nadšení a správne kritickí. Mimochodom, prečo by sa mal robiť výskum, ak nie pre zlepšenie života?

ad 4/ Štatistické spracovanie robiť len do tej miery, aby to pomohlo k spresneniu, nie aby sme boli pohltení v neprehľadných číslach a grafoch…
Ruku na srdce, koľko tabuliek a grafov zaujíma bežného človeka? Jeden, dva? Myslím si, že menej je viac, vyškrtnite všetky zbytočné tabuľky a grafy. Nekonečné prílohy nikto neštuduje, nanajvýš  maniaci, ktorí napokon aj tak nájdu chybu. Ale pre nich to predsa nepíšete… V psychológii sa už dávno zistilo, že človek nie je číslo, rovnica alebo graf.

ad 5/ Ak vám niečo nevyšlo podľa predpokladu, práve tomu venujte najväčšiu pozornosť, objavte dôvod a vysvetlite to…
Hľadajte radšej princípy, ktoré spúšťajú dynamické zmeny než modely (ktoré sú statické a fungujú len do určitej miery a za určitých podmienok) .  Aj keď máte vytvorený výborný plán a brilantne stanovené hypotézy, treba sa pripraviť, že niečo nebude sedieť (ak by všetko išlo podľa plánu, bolo by to overovanie, nie výskum). Známe príslovie hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo a práve neočakávané veci bývajú tie najzaujímavejšie. Tu by mala prísť ku slovu kvalitatívna analýza. Ukážte, že máte schopnosti slovne vysvetliť, prečo niečo vychádza inak, než bol predpoklad. Mimochodom najväčšie objavy v histórii vznikli práve takto. Vedci museli skoro vždy plávať proti prúdu a obhajovať to, čomu takmer nikto neveril. Ten, kto nemá vytrénované plávacie svaly, nech vedu nerobí!

ad 6/ Nedovoľte, aby ľudská prirodzenosť bola zdeformovaná kontrolou…
Typicky sa vo výskume meria, meria sa pred a po a zisťujú sa rozdiely. Ale to nie je realita, pretože tou je neustála zmena. Výskumník má stále sledovať proces, ktorý prebieha počas výskumu. Máme k tomu rôzne možnosti: stáť na mieste, odkiaľ sa všetko dobre a nezainteresovane pozoruje, alebo sám byť súčasťou výskumu (napokon ako výskumník ste súčasťou), či byť jedným zo sledovanej vzorky a sledovať zmeny na sebe a porovnávať ich so zmenami na druhých, sledovať to na nete on-line, atď. Neuspokojte sa len s meraním na začiatku a na konci. Celý proces vás takto bude viac tešiť.

Veľa zdaru pri nových výskumoch!

 

Sedlak

Keď som pred pár rokmi robil výskum v rámci dizertačnej práce na FTVŠ, prvý pokus mi vôbec nevyšiel. Cieľom bolo sledovanie rozdielnych prístupov práce trénerov v dvoch hokejových tímoch.  Ale klub sa naraz ocitol v kríze a hráči sa rozpŕchli do iných klubov. Ja som stratil rok, ale to bolo najlepšie, čo sa mohlo stať. Poučený z vlastných chýb som na druhý pokus rozšíril sledovanie na viaceré športy a trénerov. Výsledky boli širšie použiteľné a naviac som získal novú klientelu do koučingového výcviku. Na chybách sa dá vždy poučiť, pokiaľ máme odvahu ich robiť :-)

 

 

Prečo je psychologická veda málo osožná pre prax?

Veda je dnes na vzostupe nielen v prírodných, ale aj spoločenských vedách. Nečudujme sa, veď sociálnych problémov stále pribúda. Máme čoraz viac vedeckých spoločností, združení, kongresov, konferencií, sympózií, renomovaných časopisov či aspoň vedeckých zborníkov, ale zdá sa, že táto vedecká usilovnosť (až na pár výnimiek) príliš nepomáha ľuďom k riešeniu ich každodenných problémov. Za tridsať rokov praxe som spoznal stovky trénerov, ale nepamätám si ani jediného, ktorý by si prečítal niečo v renomovanom vedeckom periodiku (nanajvýš tak v populárno-vedeckom časopise). Veda je buď príliš komplikovaná alebo odťažitá od praxe, a možno oboje. Ľudia sa preto obracajú na tzv. odborníkov v praxi, ktorých úlohou je poznatky vedy “pretaviť” do niečoho použiteľného pre prax. Aj mnohé komentáre mojich čitateľov svedčia o tom, že kým sa preklikajú k niečomu užitočnému, trvá to večnosť. Uveďme si niekoľko dôvodov, prečo tomu tak je:

Vedu robia spravidla len vedci. Vo vedeckých radách, ktoré rozhodujú o tom, čo sa má a môže uverejňovať, sedia “zaslúžilí” páni vedci, ktorí síce majú za sebou dosť štúdií  v renomovaných časopisoch, ale rokmi strávenými vo vedeckých  kabinetoch sa postupne vzdialili potrebám praxe. A súdiac podľa ich rigidných a autoritárskych postojov týchto pánov už ani veľmi nezaujíma, čo si žiada každodenný život. Je to akýsi začarovaný kruh.

Komplikovaný obsah a slovník. Vedecký obsah sa prezentuje pre laika nezrozumiteľným slovníkom a s veľkým množstvom odborných výrazov. Mohli by sme predpokladať, že tento slovník slúži vedcom k  exaktnejšiemu dorozumeniu sa navzájom, ale nemýľme sa. Často sa práve vedci hádajú o ten najsprávnejší výraz a ich mladí ambiciózni nasledovníci začnú čoskoro tento trend napodobňovať, aby mohli pod svojimi učiteľmi a tútormi začať vlastnú vedeckú kariéru. Začarovaný kruh pokračuje.

Nevhodné výskumné vzorky. Ak si niekto myslí, že je ľahké zlákať ľudí ako “pokusných králikov” na výskum, je na omyle. Spravidla treba sľúbiť nejakú výhodu či odmenu než sa podvolia k účasti. To ale zásadne degraduje výber osôb, ktoré sú skúmané. Napr. vrcholových či elitných športovcov vôbec nie je ľahké získať do psychologických výskumov, takže sa o nich pomocou vedy skoro nikdy nič nedozvieme. Výskum sa spravidla opiera o vzorku priemerných ľudí.

Štatistické spracovanie.  Výsledky tzv. serióznej vedy sa spracúvajú štatisticky, aby mohli byť akceptované ako vedecky vierohodné. Navrch má samozrejme kvantitatívny výskum nad kvalitatívnym, keďže práca s číslami a grafmi vyzerá na papieri lepšie než odborný odhad. Takýto predpoklad o číslach je však ilúziou. Každý praktik vie aký dôležitý je psychologický odhad a pochopenie jedinečnosti každého ľudského správania. Pokiaľ si praxou človek tento odhad nevypestuje, nemá na psychologický úspech šancu . To je pravdepodobne dôvod, prečo vedci nie sú ako praktici úspešní. Na druhej strane je to dôvod, prečo praktici radšej veria overeným skúsenostiam než vedeckým poznatkom.

Teórie a modely s prižmúrenými očami. Vedecky čistým postupom je nájsť si výskumnú platformu zakotvenú v uznávanej teórii a potom parciálnym výskumom prispieť svojou trochou do mlyna. Napríklad vytvoriť model (podľa možnosti univerzálny), ktorý vysvetľuje nejaký jav či správanie, prípadne dať odporúčania na riešenie nejakého problému. Taký  je  ideál vedeckej úspešnosti. Vedec si teda zorganizuje podmienky a začne skúmať, ale má spravidla množstvo organizačných problémov. Nie vždy to skrátka vychádza tak, ako by si prial. V mene celkovej úspešnosti je potom často schopný prižmúriť oči, aby to v konečnom dôsledku “vyšlo” (hurá, potvrdenie hypotézy).

Kontrolované verzus prirodzené podmienky. Ľudské správanie je vždy determinované určitými princípmi a faktormi (premennými), ktoré sa dajú skúmať. Najlepšie je to robiť v prirodzených podmienkach. “Kameňom mudrcov” je poznať ľudské správanie v prirodzených podmienkach, porozumieť mu a správne ho ovplyvňovať. Avšak skúmať človeka v prirodzených podmienkach je takmer nezlučiteľné s tradičným výskumom, ktorý je posadnutý kontrolou podmienok.  Mnohé z toho bolo zistené a popísané v “zlatom veku” vedy, teda v minulom storočí. Ak platí, že ľudská genetická výbava a pohnútky k správaniu sa rýchlo nemenia, čo by mala dnešná veda skúmať? Existuje nejaký smer, kadiaľ by sa mala uberať?

Ako praktik v psychológii športu si často dávam otázku, čo by nám najviac mohlo pomôcť z oblasti vedy. Prišiel som k záveru, že by to malo byť skúmanie nových civilizačných fenoménov a ich každodenný dopad na psychiku. Uvediem niekoľko oblastí, ktoré ma tu napadajú: ako ovplyvňuje užívanie digitálnych technológií mozog a správanie človeka?, ako ovplyvňujú  novodobé environmentálne záťaže ľudskú toleranciu na stres?, ako ovplyvňuje odklon od tradičných hodnôt základné vzťahy medzi ľuďmi?… a samozrejme mnohé iné zaujímavé témy, ktoré však treba uchopiť novým pružnejším spôsobom.

Psychologická veda by mala skúmať nové civilizačné fenomény a ich dopad na psychiku človeka. A tiež to, aké možnosti nám v tomto smere dáva šport. 

Je nesmierne zaujímavé skúmať človeka s jeho genetickou výbavou, ktorá sa mení tak pomaly a jeho snahu zvládať tento svet, ktorý sa mení tak rýchlo. Výskum tohto druhu nám v psychológii stále chýba alebo prichádza len oneskorene.

FAST group

Na XI. Európskom kongrese športovej psychológie (Copenhagen, 2003) sa niekoľkí športoví psychológovia stretli na záverečnom bankete celkom náhodou s reprezentačným volejbalovým trénerom Holandska (táto krajina je svetovou špičkou vo volejbale), ktorý v rámci debaty poznamenal, že hoci sa zúčastnil celého kongresového programu, ťažko by tu našiel päť  psychológov (spomedzi 677 aktívnych účastníkov), na ktorých by sa obrátil so svojimi problémami z trénerskej praxe. Táto poznámka dala impulz ku vzniku skupiny F.A.S.T. (Forum for Applied Sport Psychologists in Top-Sport), ktorá si vytýčila za cieľ zmenšovať priepasť medzi vedou a praxou vo vrcholovom športe.