Mesačné archívy: február 2018

Olympiáda je za nami… a čo nám priniesla?

Olympiáda je viac záležitosťou národnej cti a hrdosti než iné svetové podujatia. Cenné kovy tu získavajú spravidla skúsení šampióni alebo prekvapujúci víťazi. A najviac dosiahnu takí, ktorí dokážu v príprave spolupracovať.

Včera sa skončila 23. zimná olympiáda v Pchjongčchangu. Čo zaujímavého priniesla z psychologického pohľadu? Ukázalo sa, že olympiáda je oveľa viac vecou národnej cti a hrdosti než iné svetové podujatia. Každý detail je tu pod drobnohľadom novinárov, každý prečin je komisármi rozpitvaný a exemplárne sankcionovaný. Evidentným dôkazom je Rusko, ktoré z dôvodu štátom riadeného dopingového programu nesmelo štartovať pod vlastnou zástavou a táto športová veľmoc skončila až na 13. mieste  s bilanciou 17 medailí (2-6-9) oproti prvenstvu pred štyrmi rokmi s bilanciou 29 medailí (11-9-9) v Soči.

Ďalšou pravdou je, olympijské kovy berú spravidla najskúsenejší šampióni (Kuzminová, Dahlmeierová, Bjorgenová, Fourcade,  Hirscher, či hokejový tím Ruska) alebo prekvapenia (snowboardistka Ledecká v super-G, hokejový tím Nemecka). Psychologicky sa to dá vysvetliť tak, že dlhoroční šampióni majú vysoký stupeň sebapoznania, dokážu sa výborne individuálne pripraviť fyzicky aj psychicky na hry, pretože s nimi už majú predchádzajúce skúsenosti. Presne vedia, čo kedy treba urobiť a čoho sa vyvarovať a v súčte potom robia menej chýb než súperi. U športových prekvapení nikto medailu neočakáva, takže majú  výhodu v tom, že nie sú vystavení príliš veľkému tlaku a môžu sa pokojne pripraviť na výkon.

Ukázalo sa, že najlepšie výsledky mali tí,  ktorí dokázali spolupracovať ako tím. Mohli ťažiť z dlhoročných skúseností šampiónov a novej mladej energie. Bolo to vidieť nielen v kolektívnych, ale aj individuálnych športoch. Marcel Hirscher v každom interview oceňoval výkony svojich mladších slalomárskych kolegov, a ešte markantnejšie sa to prejavovalo v prípade krasokorčuliarskych superdvojičiek (Medvedevová-Zagitovová, Fernandez-Hanju).

A čo my? Mali sme šťastie v podobe troch medailí Kuzminovej, ale to nám nemôže zaslepovať oči. Jedna lastovička jar neurobí. Bolo by výborné, ak by Nasťa dokázala v závere svojej kariéry potiahnuť mladé talentované biatlonistky na ceste na vrchol tak ako to urobila Veronika Velez-Zuzulová s Petrou Vlhovou.  Mimochodom, kto zo športových funkcionárov lyžiarskeho zväzu si to všimol a poďakoval jej za túto nezištnú službu? Naši športovci sa zväčša pripravovali na OH izolovane a roztrúsení po celom svete. O nejakej synergii nemôže byť ani reči. Význam spolupráce by mohli konečne pochopiť aj naši športoví funkcionári. Myslím si, že práve spojenie rivality so spoluprácou a následný synergický efekt je veľká psychologická výzva vrcholového športu.

hanju-fernandezjevgenija-medvedevova-alina-zagitovova-clanokWmatt-hirscherSY 17 Záhreb - Na snímke zľava druhá Slovenka Petra Vlhová, víťazka Slovenka Veronika Velez-Zuzulová a tretia v cieli Češka Šárka Strachová oslavujú na pódiu slalomu Svetového pohára žien v alpskom lyžovaní v Záhrebe 3. januára 2017. FOTO TASR/AP From left, second placed Petra Vlhova, from Slovakia, fellow-countrywoman Veronika Velez Zuzulova, the winner, and third placed Sarka Strachova, of the Czech Republic, celebrate after an alpine ski, women's World Cup slalom in Zagreb, Croatia, Tuesday, Jan. 3, 2017. (AP Photo/Giovanni Auletta)

 

Olympiáda s politickou príchuťou

olympijske vlajky
Niektoré štáty si dnes kupujú takmer hotových šampiónov z cudziny,
aby sa zviditeľnili vo svete, ale v podstate hovoria: Nemáme na to,
aby sme si ich vychovali doma, tak sme ich kúpili vonku.

Všetci sa na olympijské hry tešíme. Niektorí nedočkavo pred televíznymi obrazovkami, iní sa inšpirujú hrami a zvyšujú svoje športové aktivity, niektorí ich sledujú jednoducho zo zvedavosti, či sa vyvoleným jedincom splní olympijský sen. Ale jedno vieme všetci. Olympiáda je politický a ekonomický nástroj celej planéty. Športovci tu okázalo reprezentujú svoje krajiny a pokiaľ dovezú domov medaile, je to vnímané celým svetom tak, že štát je úspešný (aspoň čo sa športu týka) alebo modernou terminológiou povedané “zviditeľňuje sa”.

V nedávnej minulosti platilo, že čím silnejší a autoritatívnejší politický režim, tým viac dôležitosti pripisovali politické špičky počtu získaných medailí. O vrcholovom športe sa hovorilo ako o výkladnej skrini režimu. Pod piatimi kruhmi tak bojovali Sovieti proti Američanom (ZSSR : USA), východní Nemci proti západným (NDR : NSR), a neskôr pribudli aj ďalšie krajiny (napr. Čína), ktoré tiež dokázali, že sú športovými superveľmocami.

Dnešná doba je už iná. Každý štát si môže kúpiť takmer hotových šampiónov a po určitom čase ich predvádzať ako vlastných. Ak štát  správne zainvestuje, pri troche šťastia príde zisk nielen v podobe vzácneho kovu, ale aj ako dôkazu politickej úspešnosti. Slovensko tiež investovalo, a oplatilo sa! Kúpili sme športovkyňu od veľmoci, ktorá ju hlúpo predala. Ale tak to už v obchode chodí. Teraz máme našu športovú Nasťu, nasťenku.

Pôvodom ruská biatlonistka s veľkou mierou talentu a ešte väčšou pracovitosťou pod vedením ruského trénera a manžela v jednej osobe už dvanásť rokov vozí medaile domov na Slovensko. A po každej olympiáde dáva dojemným spôsobom najavo aká je šťastná, že môže reprezentovať našu krajinu. Tak sa spolu s ňou môžeme tešiť všetci – politici, funkcionári a fanúšikovia športu, či komentátori, ktorí vedia rozjasať nezanedbateľnú časť národa. Tú časť, ktorá akosi pozabudla, že slovenský šport neustále živorí, bez ohľadu na to, či niekto vozí medaile alebo nie.

Boli sme majstrami sveta v hokeji, vyhrali sme Fed-Cup v tenise, máme Petra Sagana , a čo zásadného sa zlepšilo v slovenskom športe? Takmer nič. Šport stále nesú na pleciach rodičia, ale deti obvykle musia končiť so športom predčasne, a najčastejšie kvôli peniazom. Väčšina populácie si pravidelný  šport nemôže dovoliť. Ľudia jednoducho nemajú na to a často ani nemajú kde. Na Slovensku je podstatne viac chátrajúcich asfaltových plôch a zastaralých športových areálov než moderne vybavených športovísk a štadiónov. Realistická časť národa sa preto len útrpne prizerala ako slovenský prezident (podobne ako ten predchádzajúci) veselo šantil v hlúčiku hokejových fanúšikov, ktorí si mohli dovoliť ísť fandiť na druhý koniec sveta na olympiádu… a pritom si myslela svoje.

osrblie- strelnicaosrblie-realita3

Osrblie (Národné biatlonové centrum) bolo dejiskom Majstrovstiev sveta v biatlone (1997), ale za posledných dvadsať rokov sa tu žiadne svetové podujatie (s výnimkou svetovej univerziády) nekonalo, najmä z dôvodu nevyhovujúcej infraštruktúry strediska a zlého dopravného spojenia. 

ms 1970-fisareal fis

Štrbské Pleso – jedno z najkrajších turistických stredísk Vysokých Tatier bolo dejiskom Majstrovstiev sveta v klasických disciplínach v roku 1970.  Odvtedy sa tu nič významné v športe nekonalo ( s výnimkou svetovej univerziády spolu s Osrblím), opäť z dôvodu nevyhovujúcej infraštruktúry strediska a predpotopného vybavenia športového areálu.