Mesačné archívy: apríl 2018

Kouč má ostať v pozadí

 Len z pozadia a určitého odstupu môže kouč vidieť veci jasne a objektívne. Ide o to vidieť klady a nedostatky z hľadiska celku a nachádzať správny prístup ku každému hráčovi. Pokiaľ je kouč príliš v popredí, nedokáže to.

Postoj kouča k tímu je často diskutovanou témou. Svojím postojom k jednotlivým členom tímu môže nielen výrazne ovplyvniť ich výkony, ale neraz aj rozhodnúť o výsledku. Aké by mali byť postoje kouča? Byť autoritatívny alebo demokratický? Uzavretý alebo otvorený? Som toho názoru, že každý postoj má svoje pre a proti. Efektívnosť závisí od toho, či je postoj uplatnený správne v kontexte danej situácie. Skrátka, niekedy treba pritvrdiť, inokedy uvoľniť, niekedy byť otvorený, inokedy si veci nechať pre seba. Kouč musí byť veľmi skúsený na to, aby vedel, čo má kedy použiť.

Napr. futbalový kouč Luiz Felipe Scolari počas svojho prvého angažmán v národnom tíme, kedy Brazília vyhrala MS,  použil v príprave dva diametrálne odlišné postoje. V čase nominačných bojov o reprezentačné tričko bol k hráčom veľmi prísny až tvrdý, čím skúšal ich odolnosť a vnútornú motiváciu reprezentovať krajinu. Keď určil definitívnu zostavu, zmenil svoj postoj. Začal sa k hráčom správať tak, aby sa cítili ako jedna veľká rodina. Náš hokejový kouč Ján Filc vyskúšal pred MS vo Švédsku vyše 60 hráčov, z ktorých potom vytvoril hráčske jadro, na ktoré sa mohol v záverečných bojoch MS spoľahnúť. Legendárny basketbalový kouč Phil Jackson pracoval s hráčmi tak, aby sa každý cítil byť dostatočne užitočný pre tím. Najväčšie hviezdy Jordana, Bryanta či Pippena presvedčil o tejto filozofii tak, že im robilo viac radosti hrať pre tím, než aby vynikali len individuálne (čím paradoxne vynikli ešte viac).

Existuje mnoho spôsobov ako koučovať tím k úspechu, ale podstatné je, aby kouč vždy ostal za svojimi hráčmi. Tí môžu vyniknúť len vtedy, ak kouč nie je v popredí, ale v pozadí. Kouč, ktorý je príliš v popredí, si nedokáže udržať jasnú myseľ. Niektorí koučovia sú príliš orientovaní na vlastný úspech, prípadne v nich prevláda hráčska myseľ a chcú hráčom ukazovať ako veci treba robiť a ako správne súťažiť.  Ale ak niekto chce byť úspešný kouč, musí na sebe pracovať ako kouč. Je to dlhodobá práca nielen o víťazstvách, ale aj o prehrách a poučení sa z vlastných chýb.

U najúspešnejších koučov je možné pozorovať tri základné snahy. Po prvé, vidieť v hráčovi  potenciál, po druhé presvedčiť ho o tomto potenciáli a po tretie pracovať s ním tak, aby dospel k jeho maximálnemu rozvoju. Takýto hráč je šťastný vo svojom športe a vydá zo seba často viac, než si myslel,  že dokáže.

Vajda MarianMarián Vajda, jeden z najúspešnejších trénerov tenisovej histórie, ktorý doviedol Novaka Djokoviča počas 18 rokov spolupráce k postu svetovej jednotky a pätnástim Grand Slamovým titulom, hovorí: “Nepotrebujem sa prezentovať. Vždy by mal byť prednejší hráč. Treba mu dať slobodu rozhodovania. Keď rozhoduje za neho tréner, je to najväčší omyl. Aj my sme ako hráči museli sami rozmýšľať, ako sa zlepšiť. Ja sa snažím tento pocit nechávať aj Novakovi. Nasmerujem ho, no nechám ho, aby k veciam dospel aj sám. Keď idú z neho, verí im a má sebavedomie. ”

Celý rozhovor Mariána Vajdu nájdete tu