Hokejová doba bronzová

 Zase môžme chvíľu lietať vo svetových výšinách! Priznávam sa, že ma úspech dvadsiatky tiež dostal. Videl som zápas o bronz so Švedmi v priamom prenose, viac kupujem noviny a sledujem správy. Zaujímavé je sledovať rojenie oslavných článkov, komentárov, šotov a tweetov. A možno prídu aj relácie a dokumenty, ale tých už bude menej, pretože analýzy a následné poučenia nie sú našou silnou stránkou. Tiež zdvorilo odmietam dávať psychologické komentáre do médií, kde zostrihajú vyjadrenie na jednu-dve vety (nechám to radšej na tých, ktorí sú za to zaplatení), ale pozastavím sa pri poznámke jedného deníka, že „teraz žijeme v dobe bronzovej“. Tak ma napadlo, či bez občasného športového úspechu by sme nežili v dobe kamennej.

V minulosti sa v športovej psychológii nosil dosť neskromný názor, že vrcholový výkon je najmä „o hlave“ a my psychológovia máme spoľahlivé metódy ako vyrobiť „víťaznú myseľ šampióna“. Moderná športová psychológia už nenosí ružové okuliare a dobre vie, že zázraky sa nekonajú. Za päťdesiat rokov svojej existencie (The International Society of Sport Psychology ISSP má tento rok guľaté výročie) dospela k systemickému pohľadu na výkon ako na súhru a výslednicu mnohých faktorov. Najspoľahlivejšie je pracovať na viacerých faktoroch odrazu a tímovo na všetkých úrovniach. Spätne je pomerne ľahké určiť, čo viedlo k úspechu či neúspechu, naplánovanie systematických krokov k trvalým úspechom je oveľa ťažšie. Česi si na šampionáte vylámali zuby nielen na nás, ale aj na iných a na nete môžme nájsť fundovaný názor hokejového rodiča na túto tému.

Naši politici (možno budú mať raz za to postavené kamenné pomníky), ale aj športoví mecenáši a iní mocipáni sa vo VIPkách asi utvrdzujú v tom, že za športovými úspechmi treba hľadať stále zázraky. Ako inak si vysvetliť, že pred jednou olympiádou sa zaplatilo za služby numerológovi alebo že v extraligovom futbalovom klube postavili kaplnku, kde sa treba modliť k víťazstvám. Za 25 rokov psychologickej práce mám skúsenosti v spolupráci so športovcami, trénermi, rodičmi a rozhodcami. Z odborných kuloárov viem, že v pokrokových krajinách berú názory psychológov aj hore. Napríklad v Austrálii pracovali športoví psychológovia s čelnými funkcionármi pred LOH v Sydney,  v Číne vytvorili štvorročný celonárodný program prípravy športovcov pred LOH. Ich výsledky a pozitívny  dopad na spoločnosť sú dobre známe. Naši najvyšší športoví vládcovia ale žijú „niekde inde“. Tak sa pýtam, dokedy budeme v našom športe žiť striedavo v dobe kamennej a bronzovej?

Pred pár rokmi som robil polročný výskum v teréne s cieľom zvýšiť výkonovú motiváciu hráčov v dvoch mládežníckych tímoch nášho popredného hokejového klubu. V prvých mesiacoch išlo všetko dobre, tréneri boli motivovaní, akceptovali psychologické odporúčania a motivácia hráčov sa začala zlepšovať. Odrazu sa zo dňa na deň zmenil majiteľ klubu, a ten sa nepostaral o vytvorenie pravidiel fungovania klubu (najmä ohľadom prestupov, pracovných kompetencií, odmeňovania a vzájomnej komunikácie). Za tri týždne bolo po motivácii. Rodičia zobrali najlepších hráčov do iných klubov, jeden tréner dal výpoveď. Nemalo zmysel pokračovať, výskum som musel ukončiť pre „nekontrolované výskumné podmienky“ a bolo treba začať odznova a inde.

hokej- bronz MS 20

9 názorov k “Hokejová doba bronzová

  1. “I´ve read some just right stuff here. Definitely worth bookmarking for revisiting. I surprise how much attempt you set to create the sort of fantastic informative web site.”

  2. Heell written content like this today is far too rare, and thank you for putting in time and effort into your wonderful website.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.