Kouč má ostať v pozadí

 Len z pozadia a určitého odstupu môže kouč vidieť veci jasne a objektívne. Ide o to vidieť klady a nedostatky z hľadiska celku a nachádzať správny prístup ku každému hráčovi. Pokiaľ je kouč príliš v popredí, nedokáže to.

Postoj kouča k tímu je často diskutovanou témou. Svojím postojom k jednotlivým členom tímu môže nielen výrazne ovplyvniť ich výkony, ale neraz aj rozhodnúť o výsledku. Aké by mali byť postoje kouča? Byť autoritatívny alebo demokratický? Uzavretý alebo otvorený? Som toho názoru, že každý postoj má svoje pre a proti. Efektívnosť závisí od toho, či je postoj uplatnený správne v kontexte danej situácie. Skrátka, niekedy treba pritvrdiť, inokedy uvoľniť, niekedy byť otvorený, inokedy si veci nechať pre seba. Kouč musí byť veľmi skúsený na to, aby vedel, čo má kedy použiť.

Napr. futbalový kouč Luiz Felipe Scolari počas svojho prvého angažmán v národnom tíme, kedy Brazília vyhrala MS,  použil v príprave dva diametrálne odlišné postoje. V čase nominačných bojov o reprezentačné tričko bol k hráčom veľmi prísny až tvrdý, čím skúšal ich odolnosť a vnútornú motiváciu reprezentovať krajinu. Keď určil definitívnu zostavu, zmenil svoj postoj. Začal sa k hráčom správať tak, aby sa cítili ako jedna veľká rodina. Náš hokejový kouč Ján Filc vyskúšal pred MS vo Švédsku vyše 60 hráčov, z ktorých potom vytvoril hráčske jadro, na ktoré sa mohol v záverečných bojoch MS spoľahnúť. Legendárny basketbalový kouč Phil Jackson pracoval s hráčmi tak, aby sa každý cítil byť dostatočne užitočný pre tím. Najväčšie hviezdy Jordana, Bryanta či Pippena presvedčil o tejto filozofii tak, že im robilo viac radosti hrať pre tím, než aby vynikali len individuálne (čím paradoxne vynikli ešte viac).

Existuje mnoho spôsobov ako koučovať tím k úspechu, ale podstatné je, aby kouč vždy ostal za svojimi hráčmi. Tí môžu vyniknúť len vtedy, ak kouč nie je v popredí, ale v pozadí. Kouč, ktorý je príliš v popredí, si nedokáže udržať jasnú myseľ. Niektorí koučovia sú príliš orientovaní na vlastný úspech, prípadne v nich prevláda hráčska myseľ a chcú hráčom ukazovať ako veci treba robiť a ako správne súťažiť.  Ale ak niekto chce byť úspešný kouč, musí na sebe pracovať ako kouč. Je to dlhodobá práca nielen o víťazstvách, ale aj o prehrách a poučení sa z vlastných chýb.

V tímových súťažiach vidím tri základné úlohy kouča. Po prvé, vidieť v každom hráčovi  potenciál užitočnosti pre tím, po druhé presvedčiť ho o tomto potenciáli, a po tretie pracovať s ním tak, aby sa k tejto užitočnosti dopracoval. Pri takom prístupe hráči zo seba vydávajú viac, než si mysleli,  že dokážu.  V tom je čaro tímovej súťaže. Dokonca sa zdá, že svetoví športovci z individuálnych športov túžia práve toto zažiť na vlastnej koži (spomeňme si na Federera a Nadala vo vlaňajšom Laver Cupe).

davis cup-3Debut Dominika Hrbatého ako  kapitána Davis Cupu proti Bosne a Hercegovine počas uplynulého víkendu nevyšiel, prehrali sme 2:3. Kapitán v príprave svoju pozornosť príliš upriamil na Martina Kližana ako na jednotku tímu. Možno sa to zdá byť prirodzené, keď je aj jeho osobným trénerom, ale jeho dva body zo singlov na víťazstvo nestačili. Ďalší hráči nedokázali podať v stretnutí ich maximum. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *