Je moderné dnes vo všetkom hľadať psychické zlyhanie. Stáva sa to najčastejšie pri zdôvodňovaní slabších výkonov tímu, kde po prehrách sa vynárajú psychologizujúce komentáre typu “hráči si neverili psychicky“, “hrali pod svoje možnosti”, “vedia hrať aj lepšie”  až po odsudzujúce komentáre “takí hráči za svoj prístup nepatria do reprezentácie“. Tieto vyjadrenia obvykle vidia príčinu v slabej psychike hráčov, ich zlom prístupe, nedostatku motivácie, a pod). Komentáre opisujúce samozrejme viditeľný výkon a prípadnú nervozitu hráčov. Nevidia hlbšie príčiny neúspechu.

Niekedy sa dokonca hľadá riešenie v angažovaní psychológa do tímu, aby “pracoval s hráčmi”.  Samozrejme, že vyspelí hráči to berú s nevôľou, najmä ak vedia, že skutočné problémy sú inde. Pre narýchlo povolaného psychológa to znamená len zbytočnú stratu profesionálneho kreditu. V tímovom športe sa psychická pohoda hráčov vytvára profesionálnym prístupom na všetkých frontoch. V západných krajinách psychológovia pracujú vo veľkých kluboch dlhodobo a snažia sa psychologickú pohodu navodiť procesuálne a preventívnym prístupom. Nie až v hodine dvanástej.

Sú koučovia, ktorí lepšie vedia pracovať na klubovej úrovni, iní sú lepší na reprezentačnej.  Mnohé procesy sú odlišné. V repre si hlavný kouč v príprave môže otestovať veľké množstvo hráčov a vytypovať si tých, ktorým verí. Zväčša sú to psychicky odolní hráči, ktorí už niečo dokázali. Najmä jadro tímu tvoria skúsení hráči.  Ak veci idú správnym smerom, vedia sa psychicky naladiť a odohrať zápasy na úrovni. Určenie správnej taktiky na zápas nie je ľahké vec. Kouč to môže urobiť len podľa dostupných informácií (momentálny zdravotný stav, hráčska forma), ale musí k tomu mať prístup. Reprezentačný kouč musí byť ako zdatný manažér vo firme s výbornými komunikačnými schopnosťami. Musí pracovať s obrovským množstvom informácií o svojich hráčoch, ale aj o súperoch a len na základe toho dokáže urobiť správne taktické rozhodnutia. Samozrejme, niekedy mu odhad nevyjde a vtedy by sa mal poučiť z vlastných chýb.  Je to mozaika tisícky viditeľných a neviditeľných veci, kde výkon je len vrcholom celého ľadovca.

Čo sa odohráva v tíme, ak procesy prebiehajú správnym smerom? Zvyšuje sa dôvera v trénera, je komunikácia medzi ním a kabínou, tím je jednotný, výkony dlhodobo stúpajú, taktika je zvyčajne správna, objavuje sa spolupráca “na slepo”, hráči získavajú sebavedomie a viac si dovolia, šťastena je na ich strane v dôležitých momentoch, zvyšuje sa pocit, že vyhrať sa dá nad každým.

Čo sa odohráva v tíme, ak procesy neprebiehajú správnym smerom? Zvyšuje sa nedôvera a viazne komunikácia s trénerom, tím sa drobí a tvoria sa podskupiny, výkony sa postupne zhoršujú (alebo sú ako na hojdačke), taktika je strnulá alebo absentuje úplne (objavuje sa trénerský alibizmus “nech si chlapci sami určia, čo budú hrať”), prevláda chaos a hráči si prekážajú, zvyšuje sa napätie, sú otvorené spory, odvracia sa šťastena, zvyšuje sa pocit, že takto sa dá prehrať s každým.

Ak výkony klesajú pod štandard, najviac to zasiahne lídrov, na ktorých je bremeno zodpovednosti za výsledok najvyššie. Typicky sa u nich prejavuje agresivita (faulovanie a konflikty), pretože sú herne frustrovaní. Ďalším prejavom frustrácie je stereotypné búšenie do súpera. U lídrov bývajú časté osobné pocity viny, že sa mužstvu nedarí. V dôsledku toho berú hru viac na seba, čím vyraďujú z hry spoluhráčov.

Na prebiehajúcich MS v hokeji naše mužstvo nepodáva také výkony, aké by sa dali očakávať z prípravných zápasov. Zvonka je ťažké hodnotiť, v čom je chyba. Hráči sú v tomto smere veľmi profesionálni a nevynášajú veci z kabíny. Ale jednu vec som si všimol ešte v príprave. Na domáci zápas proti Fínom pricestovalo naše mužstvo z Bratislavy do Košíc vlakom až v deň zápasu  “spolu s fanúšikmi“. Profesionálny prístup?