Rodičia a šport

Slovenský šport stojí na rovnici rodičia a deti  rovná sa športová kariéra. Ak má rovnica dobre fungovať, rodičovská pomoc musí byť správne dávkovaná a načasovaná. O tom, ako sa má či nemá rodič správať voči svojim ratolestiam, ktoré začinajú svoju športovú kariéru, sa treba poradiť so športovým psychológom. Ešta aj u nás prežívajú mýty, že psychológ pracuje len s narušenými deťmi. Pravda je taká, že napomáha pri vytváraní zdravých postojov k výkonu, optimalizuje formy komunikácie, oboznamuje s metódami na zvýšenie koncentrácie, psychickej odolnosti pri strese, na vyrovnávanie sa s extrémnymi emóciami, inými slovami pomáha psychickému rozvoju a zvýšeniu odolnosti.

Čo sa týka práce s mladými športovcami, psychológovia tradične spolupracovali so športovými gymnáziami, klubmi i jednotlivcami. Na športových gymnáziách sa robia testy v rámci talentových skúšok a vďaka nim je možné odhadnúť mentálne predpoklady na zvládnutie kombinovanej záťaže vrcholového športu a školy, motivačné predpoklady a psychickú vyrovnanosť. Deti sa na základnej škole často venujú viacerým športom. Kedže majú ďaleko lepšiu schopnosť regenerácie ako dospelí, zvládajú aj viac športov odrazu. Z psychomotorického vývinového hľadiska je počiatočná pohybová všestrannosť veľmi prospešná. Jednako signálmi preťaženia môže byť dlhodobá malátnosť, apatia či zvýšená únavnosť. Vtedy treba program dieťaťa upraviť a zredukovať, prípadne sa poradiť so športovým lekárom.

Rodičia by sa nemali snažiť prostredníctvom svojich potomkov dosahovať svoje nenaplnené ambície. Športový lekár, skúsený tréner, či športový psychológ dokážu v rámci konzultácie poradiť pri rozhodovaní sa o určitom športe. Dieťa samo nevie posúdiť, čo je pre neho dobré a čo nie, ale  uvedomuje si dve veci: či ho daný šport baví a či sa mu darí medzi rovesníkmi. Ak je odpoveď kladná v obidvoch prípadoch, dieťa je na dobrej ceste a rodičia by mu mali umožniť, aby rozvíjalo športový talent. Pokiaľ je odpoveď kladná v jednom prípade a druhom nie, stále sa oplatí istý čas vyčkať, či si dieťa šport obľúbi.  Ak rodičia nútia dieťa do športu napriek jeho negatívnym reakciám, je to chybná cesta. Dieťa robí šport preto, že to otec či mama chcú. Chýba vnútorná motivácia, ktorá je základom dlhodobého úspechu. Preto zastávam názor, že do veku cca 15 rokov by mal športový psychológ spolupracovať nielen so športovcom, ale aj s trénerom a rodičmi.

Rodičia vždy investujú do športu čas,  energiu a peniaze. Športovanie by nemalo ísť na úkor rodiny, tá by mala fungovať normálne. Prípadné obmedzenia treba zvážiť vopred a nevytvárať na dieťa tlak zodpovednosťou. Hlavnou emóciou v detskom veku by mala byť radosť z pohybu. Čo rodičia umelo urýchľujú, sa vráti v podobe preťaženia a zranení. Ale bez rodičov to v športe nejde u nás aj v zahraničí. Napr. v Anglicku športoví psychológovia poriadajú workshopy pre rodičov týkajúce sa správnej výchovy a postojov.

Častým obrázkom u nás je každodenná prítomnosť rodičov na tréningoch. Zasahovanie rodičov do tréningov je negatívnym javom, ktorý ide proti duchu súťažného športu. Na športových akadémiách v západoeurópskych krajinách je pravidlom, že rodičia nesmú byť prítomní na tréningovom procese. Neškodilo by, keby sa toto pravidlo zaviedlo aj u nás. Tréningový program a jeho vedenie má byť plne v kompetencii trénera. Šport by mal rozvíjať vlastnosti ako samostatnosť, odolnosť, bojovnosť a fair-play.  Dieťa sa k nim môže dopracovať skúsenosťami a dobrým trénerským vedením v športovom kolektíve.

 Stretol som sa so situáciou,  kde si rodičia detí  jedného mládežníckeho tímu  zostavili vlastnú web-stránku, kde na diskusnom fóre prezentovali svoje “odborné” názory a hodnotenia práce trénera. Keď sa tímu nedarilo, niektoré anonymné hlasy žiadali dokonca  odstúpenie trénera. Samozrejme,  že stránka bola  verejne dostupná,  mohli  si ju čítať aj hráči . Chudák tréner!  V takejto situácii je  nutné, aby sa klub za trénera postavil , inak to smeruje k jeho likvidácii.

deti

 

14 názorov k “Rodičia a šport

  1. I have not checked in here for a while because I thought it was getting boring, but the last several posts are good quality so I guess I’ll add you back to my daily bloglist. You deserve it my friend :)

  2. ahoj Tomáš,

    super blog, že dávaš info, prezentácie, dizertačku a celé know-how luďom len tak, aby sa to šírilo na verejnosti. Stretla som sa s prístupom, že starší učitelia (už v dôchodkovom veku) si svoje vedomosti a skúsenosti chránili a mienia si ich asi zobrat aj do hrobu… Majú strach, že budú nepotrební, že ich niekto vymení, mladšia krv, že nebodaj bude niekto lepší. Nevedia, že my to o nich vieme? Týmto som sa vlastne chcela dostať aj k tvojmu článku, že nielen športujúce deti, ale hlavne spomínaní rodičia či učitelia by si mali poriešiť svoje strachy a svoje egá. Aj tu zrejme platí, že je jednoduchšie riešit iných (trénera) ako seba. Milí rodičia, neobracajte pozornosť od seba na iných, pozrite sa do vlastného zrkadla!

    Nika

  3. Ahoj Tomáš,

    dlho sme sa nepočuli. Pozeral som si tvoju novú stránku a chcel by som pridať moju reakciu. Páči sa mi tvoja aktivita v tomto smere a aj štýl aký si zvolil. Je to nenútený štýl, nikoho neuráža ale venuje sa veľmi podstatným témam. Malokto si uvedomuje, aký veľký vplyv majú spomínané aspekty na deti. Píšem deti, pretože sa bavíme o deťoch, pretože človek vo veku 14-18 rokov je ešte dieťa. Dieťa, ktoré vyrastá na Slovensku v chorom prostredí. V prostredí, ktoré vnímam ja po svojej 12-ročnej praxi športového agenta ako nespravodlivé, korupčné, demotivujúce a nie vychovávajúce, ovládané úzkou skupinou amorálnych ľudí, prostredie, ktoré nevytvára v prvom rade mentálne predpoklady pre rast zdravo zmýšľajúcich dospelých ľudí, nehovoriac o konkurencieschopných vrcholových športovcoch.

    Pozrime sa na slovenský hokej a jeho úpadok. Dá sa na celú vec pozrieť tak, že súčasný stav je dôsledkom nedostatku peňazí? Dá. Ale nie je to pravda. Šport je súčasťou spoločnosti. Tak ako kultúra, zdravotníctvo, atď. Problém teda hľadajme úplne inde ako v príčine akéhosi materiálneho nedostatku. Problém je oveľa hlbší, mentálno-morálny. Spoločnosť, v ktorej nastal mentálny a morálny úpadok, nedokáže produkovať konkurencieschopné hodnoty. Marketing, médiá, PR – silné to nástroje dnešnej doby prestali opierať svoje produkty o pravdu, predostrú takú pravdu, akú oni považujú za dobrú. Takú, z akej majú oni prospech. Kľudne oklamú celý národ a prostý človek, za ktorého považujem 90 % našej spoločnosti, im verí a nasleduje ich. A keď príde k okamihu pravdy ( napríklad MS v hokeji ) príde neúspech, ktorý sa ospravedlní, zabudne, vyhovoríme sa na to, že sme malá krajina, že nemáme kapacity, financie… a ide sa ďalej. Čas beží a čas veci zahojí. No my sa nikam nehýbeme. Svet beží vpred a my stojíme. Máme a budeme mať veľké problémy. V celom športe. Hokej je už takmer na dne.

    Andrej Augustín,
    hokejový agent

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.