Blíži sa koniec roku, čo je u mnohých ľudí spojené s očakávaním zmeny a príchodom niečoho nového. V tomto príspevku sa preto sústredím sa jednu z najťažších zmien v živote športovca: prechodu zo športovej kariéry do normálneho života. V športovej psychológii je career transition jedna zo základných tém a dlhodobo sa jej venuje veľa výskumnej pozornosti.

Všetci vieme alebo aspoň tušíme, že záver športovej kariéry nie je ľahký. Vrcholový šport je spojený s typickým životným štýlom a dennými návykmi, ktoré vôbec nie je ľahké zmeniť. Dvojfázové tréningy, regenerácia, cestovanie na sústredenia, turnajový život, zameranie sa na seba a režim, kde sa všetko podriaďuje športovej úspešnosti. Keď po dlhých rokoch odriekania a driny sa športovec dostane na vrchol, prirodzene tam chce ostať čo najdlhšie. Ale byť na vrchole je rovnako ťažké ako cesta hore. Postupom času telo vrcholového športovca začne byť stále viac opotrebované.

Niekedy je pohľad na športovca na sklonku športovej kariéry smutný. Chodí od lekára k lekárovi v nádeji, že sa vráti do bývalej veľkej formy, ale často je to len o tom, že “hlava by chcela, ale telo už nemôže”.  V tomto dejstve kariéry nádej umiera posledná. Jednak preto, že športovec je navyknutý bojovať až do posledného dychu, jednak preto, že ľudia z blízkeho okolia, teda rodinní príslušníci, realizačný tím a fanúšikovia si neprajú jeho odchod do civilu. Obvykle živia v športovcovi nádej k návratu, inými slovami ako za ním stáli počas celej kariéry, stoja za ním i teraz. Ale v záverečnej fáze športovej kariéry je podstatné spoznať správny čas, kedy treba povedať “stačí, život je aj o inom”.

V takýchto situáciách môže športovcovi pomôcť aj športový psychológ. Najlepšie vyhliadky na úspešnú zmenu má spolupráca ešte počas vrcholovej kariéry. Keď psychológ spozná osobnosť športovca, jeho silné stránky a schopnosti, potom môže odhadnúť možnosti ďalšieho uplatnenia, či už v športe alebo mimo šport. Pomôcť môžu aj programy personálnych agentúr, ktoré sa špecializujú aj na takúto oblasť.

Zuzana Kamasová je pre mňa jednou z najvýraznejších osobností v slovenskom športe. Naučila sa hrať golf pri zdravotnom hendikepe skoliózy počas vysokoškolského štúdia v USA, a to na takej úrovni, že ako prvá hráčka z východoeurópskych krajín vyhrala profesionálny golfový turnaj (Ladies European Tour,  Agadir 2011). Bola na tom turnaji úplne sama, bez rodičov,  bez trénera, bez realizačného tímu a navyše v neznámom prostredí afrického kontinentu. Po víťazstve povedala “bola som na seba hrdá, ale zároveň som sa cítila byť slovenskou vyslankyňou golfu v zahraničí”. Dvakrát vyhrala anketu “československý golfista roka v kategórii muži – ženy” a potom si povedala “stačí”. Rozhodla sa pracovať pre slovenský golf, stála niekoľko rokov v čele organizácie slovenského profesionálneho turnaja LET a prijala miesto sekretárky slovenskej golfovej asociácie. Keď videla naše stojaté funkcionárske vody, druhý raz si povedala “stačí”. Stala sa konzultantkou a caddie pre najlepšiu českú golfistku Kláru Spilkovú, pre ktorú bol rok 2015 doteraz najúspešnejším rokom jej profesionálnej kariéry, a prišlo ďalšie “stačí”. Skrátka, Zuzka je pre mňa dôkazom toho, že športom sa človek môže aj baviť,  aj dokazovať niečo veľké