Ženy a muži v športe

Pre športovkyňu je na prvom mieste kvalita vzťahu s trénerom, kým pre muža sú rozhodujúce výsledky.

Po ukončení pretekárskej dráhy som začal trénovať s naivnou predstavou, že každý športovec, ktorý si obuje tenisky a vybehne na ihrisko, má rovnakú potrebu hýbať sa, prípadne víťaziť. Neriešil som vtedy, či bol športovec muž alebo žena, dieťa, teenager alebo dospelý. Moje trénerské výsledky neboli nijako oslnivé. Keď som sa začal obzerať po úspešnejších tréneroch, všimol som si, že niekto bol viac úspešný so ženami, iný s mužmi, ďalšiemu to išlo s deťmi, a tak podobne. Prišiel som na to, že tréneri spravidla kopírujú prácu z obdobia, kedy boli ako športovci najúspešnejší.  Kto chce ale byť úspešný v rôznych kategóriách, musí sa naučiť dve veci. Po prvé vnímať rozdielnosti a po druhé uplatňovať rozdielne prístupy.

Aké sú základné rozdielnosti v práci so ženami a mužmi?

Ženy sú oveľa citlivejšie na vzťah s trénerom.  Ak im tréner občas povie niečo tvrdé, drsné či dokonca nespravodlivé, nosia to dlho v hlave. Ženská pamäť je v tomto smere oveľa lepšia než mužská. Muž dávno zabudne, čo kedy povedal, žena si to pamätá. Ak sa u nej negatívne skúsenosti nakopia, vytvorí si averziu voči trénerovi a je koniec. Preto vlhova_01-clanokWpozor na jazyk!  Tréner by nemal od ženy neustále vyžadovať, aby rozmýšľala o svojom výkone. Potrebuje spoľahlivé trénerské vedenie a pocit bezpečia. Najspokojnejšia je vtedy, ak má vlastného trénera. Úplné bingo je, ak jej tréner dokáže porozumieť (mnohým mužom sa to síce zdá nemožné, ale treba sa o to pokúsiť). Tréner, ktorý pracuje so ženským tímom, to má ešte ťažšie. Musí si dávať pozor, aby nevenoval príliš veľa pozornosti jednej na úkor iných a nevyvolal u nich žiarlivosť. Na druhej strane, ak sa ženy presvedčia, že je tréner spoľahlivý, sú ochotné pre neho skočiť do ohňa. Dobrým ťahom je, ak si mužský tréner zoberie ako asistentku ženu (prípadne fyzioterapeutku či lekárku). Môže sa dozvedieť viac o zákutiach ženskej psychiky, ako aj o atmosfére “v šatni” a ako s tým pracovať.

Muži sú v športe prirodzenými lovcami a bojovníkmi. Tréner im má samozrejme tiež poskytovať rady, ale lepšie to funguje vtedy, ak im dáva občas priestor, aby si sami nachádzali vlastný prejav a spôsob zlepšovania sa. Muži chcú samostatne prísť na to, ako zdolať súpera alebo zlepšiť techniku. Radi sa konfrontujú s trénerskou autoritou. Pokiaľ tréner dokáže, že svoje hadzana-tatran-presov-radost-clanokWremeslo ovláda perfektne, prepáčia mu aj drsnejšie spôsoby.  V športových tímoch muži “lovia vo svorke” a prirodzene si vytvárajú hierarchiu vzťahov. Tréner by si mal získať predovšetkým autoritu vodcov (alfa samcov), potom získa ľahko autoritu celého tímu. Emocionálne prežívanie je iné ako u žien. Muži sa chvália svojimi super-zážitkami “na hrane”, čo sa týka aj života mimo šport. Ilúziou je myslieť si, že čím väčší askét, tým lepší športovec. K tvrdému profesionálovi patrí občas divoký flám rovnako ako iné extrémy. Tréner by mal na disciplínu svojich zverencov síce dohliadať, ale zároveň ju cieľavedome postupne rozvíjať (napr. na vlastnej koži ich nechá presvedčiť sa, aká je súvislosť medzi životosprávou a výkonom).

Hoci väčšina trénerov pracuje podľa pravidla “čo fungovalo v minulosti u mňa, malo by  fungovať aj u iných”, tak jednoduché to nie je. Tréner, ktorý chce mať úspech v rôznych kategóriách, musí vždy hľadať nový recept na úspech. Treba veľa študovať, mať oči otvorené,  všetko presne vnímať a plánovite konať. Kto postupuje len na základe vlastnej skúsenosti alebo cestou pokus-omyl, zhasne skôr než môže zažiariť.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *